Koloniálnym Mexikom: Umelecká aj gýčová Guadalajara

Autor: Martina Rúčková | 27.9.2016 o 14:45 | (upravené 29.9.2016 o 10:57) Karma článku: 10,17 | Prečítané:  9792x

Spoznávanie centrálnej časti Mexika pokračovalo v štáte Jalisco a jeho hlavnom meste Guadalajara, ktoré je s poldruha miliónom obyvateľov štvrtým najväčším mestom Mexika.

Jej architektúra má koloniálne základy, no mnoho budov vzniklo v období mexického boja za nezávislosť. Ulice sú v klasickej tradícii Nového sveta narysované sťaby pravítkom, už sa len dokázať zorientovať v záplave jednosmeriek a v rámci toho nezraziť náhodného chodca. Pár dní pred Štedrým dňom, ktorý Mexičania oslavujú na našich Troch kráľov, šiesteho janára, je mesto plné. My sa snažíme dostať k hotelu Morales, ktorý sme si vybrali. Víta nás klasickým maňana prístupom: ale áno, my vieme, že sú úž štyri preč, ale vaša izba ešte nie je hotová, zložte si veci a bežte sa niekam prejsť. Kým sú len toto naše najväčšie problémy, nedbám. Aj tak sme plánovali hneď po zložení vecí na izbu ísť si pozrieť miestnu UNESCO pamiatku, galériu Hospicio Cabañ​as. 

To, čo je dnes galériou, bolo kedysi najväčším nemocničným komplexom v severnej aj južnej Amerike. Založil ho v roku 1791 guadalajarský biskup ako pracovný dom, nemocnicu, sirotinec a chudobinec. Svoje meno nesie po cirkevnom prestolovi Juanovi Ruízovi de Cabañ​as, ktorý najal architekta Manuela Tolsu z Mexico City, aby túto monumentálnu stavbu navrhol. Neoklasický hospic, ktorého návrh bol inšpirovaný aj známou parížskou Invalidovňou, stojí na priestore s rozlohou 2,34 hektárov, obdĺžnik pôdorysu meria 164 na 45 metrov a tvorí ho niekoľko jednoposchodových budov rozmiestnených okolo dvadsiatich troch dvorov. Na stavbu sa príjemne pozerá vďaka jej relatívnej jednoduchosti a harmónii medzi múrmi a dvormi, do ktorých sa otvára. Jediné poschodie budov a kryté chodby medzi jednotlivými budovami vymyslel biskup, aby sa všetkým pacientom so sťaženou mobilitou po komplexe príjemne prechádzalo a nemali problém dostať sa do svojej izby. Svetlo a vzdušné priestory mali pomôcť k rýchlemu zotaveniu sa. A okrem toho hospic vzdelával na budúcu prácu: na jeho chodbách by ste v 19. storočí našli napríklad prvý tlačiarenský lis.

Dovolenka v Mexiku

Sám Cabañ​as zomrel v roku 1823 a stavba pokračovala ešte ďalších šesť rokov po jeho smrti. V polovici 19. storočia hospic slúžil ako kasárne, no potom opäť slúžil ako nemocnica až do roku 1980, kedy sa doň presťahoval Kultúrny inštitút Cabañ​as. 

Dnes je z neho galéria, v ktorej je umniestnených hneď niekoľko dočasných výstav: hospic nemá trvalú expozíciu a jeho priestory sú skutočne obrovské. Zaujla nás expozícia Davida Shrigleyho. Pozrite sa na obrázok nad týmto textom a skúste podumať, čo to je? Odpoveď hneď po fotke bezhlavého pštrosa.

Áno, takto toto umelecké dielo vzniká. Táto čudesná hlava je položená na robotickom vysávači.

Zatiaľ čo všetky miestnosti hospica majú výšku 7,5 metra, výnimkou je dóm v kaplnke v strede komplexu, ktorý sa týči do výšky až 32,5 metra. V roku 1930 pomaľoval interiér kaplnky José Clemente Orozco päťdesiatimi siedmimi freskami, ktoré ilustrujú domorodú aj španielsku kultúru, bohov, ľudí, obety a kolobeh života. Dielo kupoly dómu sa volá Človek a oheň a symbolizuje podriadenie sa ľudského rodu strojom.

Z Hospicio Cabañ​as sme sa presunuli po jednej z hlavných ulíc späť do našich končín. V historickom centre mesta je mnoho rôznych fontán a sôch, mesto má voľne pohodené umenie očividne rado. Čo sa týka turistov, sú najmä z radov domácich Mexičanov z iných štátov. 

No a potom prichádza časť, ktorá zaváňa gýčom. Rôzne vianočné stromčeky a inštalácie z umelej hmoty určené najmä pre deti a asi sto rôznych ľudí prezlečených za komixové postavičky, s ktorými sa môžete odfotiť. Traja králi na obrázku nižšie sú ešte takí najmormálnejší a najviac prináležiaci ročnému obdobiu, videli sme celých Avengerov, Transformera, tuším aj Simpsonovcov a kopu ďalších postáv. A Mexičania sa s nimi fotili ako o dušu. Tu sme spravili paralelu s Rusmi - tiež sa radi prechádzajú a rovnako radi sa fotia s ľubovoľnou somarinou, ktorú im postavíte do cesty.

Obe rána sme na raňajky navštívili podnik, ktorý sme si všimli vďaka tomu, že pred ním boli večer neuveriteľné rady. La Chata de Guadalajara je raňajkáreň a počas dňa gril s rýchlou a efektívnou obsluhou, v ktorom je na mexické pomery mimoriadne čisto, no porcie sú tradične mexicky obrovské. Ráno sme sa vždy napraskali a energia nám vydržala až do neskorého popoludnia. 

Nasledujúci deň ráno sme si ešte dali prechádzku poloprázdnym mestom a potom nás vzal autobus do regiónu, ktorému kraľuje mesto a alkohol s rovnakým názvom: Tequila.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?