reklama

Martina sprevádza po Petrohrade: Zimné addendum

Zhruba takto pred rokom, som sa jeden pekný víkend vybrala do Petrohradu. Manžela som mala v Číne a voľný víkend predo mnou sa patrilo využiť naplno.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

A s letenkou za porovnateľnú cenu ako lístok na Sapsan, ak ju kupujete dostatočne vopred, naozaj nie je o čom. Preto som si dovolila pripraviť pár ďalších hodnotení, tipov a fotografií svojho sobotného itinerára tohto decembrového víkendu, ktoré Vám možno pomôžu rozhodnúť sa pri plánovaní svojich petrohradských ciest. Ak ste môjho predšlého Petrohradského sprievodcu nezachytili, nech sa páči, tu sú odkazy na jeho jednotlivé časti: Základné informácie, Ako na Ermitáž, Hlavné pamiatky a ďalšie pamiatky, Sochy a mosty, MúzeáReštaurácie a ďalšie občerstvovacie stanice Výlety z Petrohradu na jeden deň.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Príprava na náročný deň pred vami: Večera v Mansarde

K reštauráciám siete Ginza projekt mám vlažný vzťah: väčšinou sa v nich dá dobre najesť, ale málokedy stoja za cenu, ktorú si za svoje jedlo pýtajú. Podobne ako reštaurácie moskovskej siete Novikov majú cenu stále trochu nadhodenú oproti tomu, koľko by si za jedlo danej kvality zaslúžili. Stále na tom trvám, ale v prípade reštaurácie Mansarda musím spraviť výnimku. Jej jedlo je veľmi dobré, menu dôvtipne premyslené tak, aby obsahovalo aj klasiky ruskej kuchyne, aj trochu exotickejšie možnosti. Príjemne prekvapila cviklová variácia na Bloody Mary. Ako vo väčšine ruských reštaurácií, aj tam, kde by ste to skutočne nečakali, si tu môžete objednať vodnú fajku s tradične kvalitným servisom, počas ktorého vám “kaliánčik” niekoľko krát príde vymeniť uhíky. No a toto všetko môžete absolvovať za presklenou stenou, z ktorej je krásny výhľad na kupolu chrámu Sv. Izáka. Príjemná alternatíva k výhľadu z Mix-up baru na streche W hotela, na ktorý som už asi nadobro zanevrela a plusom je, že z Mansardy si užijete výhľad bez ohľadu na ročné obdobie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

SOBOTA V PETROHRADE

Ako vždy, keď som v Petrohrade, spím v hoteli Fortecia Piter. Aj počas sezóny si drží príjemné ceny a mimo nej je v ňom radosť bývať. Najmä ak je prvým bodom vášho programu návšteva Ermitáže, od ktorej je čoby kameňom dohodil. Môj itinerár však tentokrát začínal v múzeu Erarta. December je v Petrohrade neľútostný, ale nevadí, s aplikáciami Uber či Yandex.taxi si privoláte taxík za ceny, pri ktorých vám naozaj nie je ľúto oželieť chlad dní - taxíky privolané cez aplikácie v Moskve sú lacnejšie než v Bratislave a taxíky v Petrohrade sú ešte lacnejšie, než tie moskovské.

10.30 Erarta

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keďže naposledy sa mi prehliadka múzea moderného umenia Erarta na Vasiljevskom ostrove mimoriadne páčila, rozhodla som sa ním prejsť ešte raz. Páči sa mi, ako je múzeum vyzbrojené informáciami: pri jednotlivých dielach nájdete detailné popisy, alebo sa môžete spoľahnúť na služby audiosprievodcu, či živého sprievodcu. Výber je len a len na vás.

Obrázok blogu

Čítajte a dozviete sa, že toto dielo predstavuje dve polovice mozgu: ľavú, racionálnu a pravú, kreatívnu. Dajú sa naň položiť ukazováky a údajne podľa toho, z ktorého vysielajú silnejšie impulzy, stroj vydáva zvuky: šum pre pravú hemisféru (ľavý ukazovák) a pískavé ostré zvuky pre ľavú hemisféru (pravý ukazovák).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Heslom Erarty je, že všetko umenie bolo kedysi moderné. Jeho nedopovedaná časť poukazuje na to, že len čas dokáže preveriť jeho odkaz. Našli by ste v nasledujúcich dvoch obrazoch biblické motívy? Zobrazujú modernú variáciu na Jóba a jeho ženu a Alžbetu s malým Jánom Krstiteľom:

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Čarom Erarty sú aj jej dočasné výstavy. V zime vlaňajšieho roku mali konceptuálnu výstavu diel brazílskeho umelca a dizajnéra Romera Britta. Jeho diela sú inšpirované pop-artom, kubizmom a graffitami a niekomu sa môžu zdať detinské, no naživo človeka napĺňajú pozitívnou energiou a fungujú ako antidepresívum. Krásny bol už len pohľad na prekvapené a nadšené deti po vstupe do výstavného priestoru, ktoré sa rozbehli k jednotlivým exponátom a nadšene si ich obzerali.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vychádzam z Erarty, pozerám sa na situáciu na ulici a ešte raz si cez Yandex objednávam taxík. Inokedy by som neľutovala štreku k Jusupovskému palácu prejsť peši, ale keďže je vonku neuveriteľne chladno a do tváre mi už od vchodu bičuje silný vietor, vzdávam to.

13.00 Jusupovský palác

Samú ma prekvapuje, že sa mi sem do tohto momentu nepodarilo zájsť. Akosi vždy vyhrávali iné miesta. Jusupovský palác alebo Palác na Mojke (podľa rieky, na nábreží ktorej stojí), bol postavený v roku 1776 na základe návrhu francúzskeho architekta Jeana-Baptista Vallina de la Mothe. Rodina Jusupových, ktorej meno palác nesie, vlastnila palác v rokoch 1830 až 1917. Svojho času by ste tu našli štyridsať tisíc umeleckých diel, vrátane niekoľkých Rembrandtov a umeleckým dielom je aj sám palác: ohúri od momentu, kedy vyjdete po obrovskom parádnom schodisku, skrz bielu kupolovú sieň, naprieč obrazáreň s portrétmi rodiny a krásnou galériou až do barokového divadla a potom cez drevenú gotickú sieň a marocký kúpeľ.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

....nájde sa aj voľne pohodený Ajvazovský...

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V noci na 30. decembra roku 1916 tu zabili Rasputina. Do komplotu proti nemu boli zapojení princ Jusupov a ďalší konšpirátori, pričom vražda muža, ktorý mal pod palcom ruskú cársku rodinu, sa vďaka tomu, že polícia nemala možnosť viesť v tejto veci riadne vyšetrovanie, konšpirátorom prepiekla. Dnes je z udalostí tej noci už takmer legenda. Rasputin bol najprv otrávený, no keď na jed jeho telo akosi odmietalo reagovať, postrelili ho, Rasputin stihol ujsť k bráne paláca, kde ho po niekoľkých pokusoch jedna z guliek konečne usmrtila. Sprievodcovia jusupovského paláca organizujú samostatnú prehliadku, ktorá rekonštruuje udalosti tejto noci, koná sa každý deň. Lístky sa nepredávajú priamo v paláci, ale v malej búdke niekoľko metrov naľavo od hlavného vchodu.

V Jusupovskom paláci sa veľmi príhodne nachádza bufet, kde som si dala rýchlu polievku a pirôžok s kapustou, aby som mohla rýchlo pokračovať v ďalšom programe.

14.45 Generálny štáb

Na Palácové námestie (Dvorcovaja plošaď) som sa už prešla pešo. V Ermitáži som bola už niekoľkokrát, prišiel čas pozrieť sa na Generálny štáb, v ktorom sa nachádzajú “ďalšie” kusy zo zbierky Ermitáže. Krásne zrekonštruované priestory majú hlavnú výstavnú časť s vysokými stropmi naprieč dvomi poschodiami budovy na dočasné výstavy a okolité priestory na stále výstavy darov, ktoré dostali Romanovci od svojich zahraničných hostí, kolekciu malieb zo 16. - 19. storočia a niekoľko parádnych miestností a obrovskú sekciu impresionistov a ďalšieho moderného umenia. Matisse v štyroch sálach, Picasso, kam až oko dovidí.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vlani som mala šťastie na výstavu Steva McCurryho, známeho fotografa, ktorého diela pravidelne publikuje National Geographic. Súčasťou výstavy bola aj dnes už ikonická fotografia afgánskeho dievčaťa s prenikavým pohľadom.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

17.15 Oh! Mumbai

Je niečo po piatej hodine podvečer a ja som sa opäť vrátila na Nábrežnú rieky Mojky, akurát z jej východnej strany, do autentickej indickej reštaurácie Oh! Mumbai. Petrohrad je skvelým miestom na ochutnanie tradičnej ruskej kuchyne, ale ak ju mávate pravidelne, dostanete chuť na zmenu. Indickí sú čašníci aj šéfkuchár, jedlo je na požiadanie správne ostré a reštaurácia je plná ľudí rôzneho veku. Teplo zvonku aj zvnútra hreje a maže stopy po nepríjemnom chlade večera.

Obrázok blogu

18.10 Izakievský sobor

Akosi som prepočítala rýchlosť, akou som zvládla večeru a čas, ktorý mi ostal do začiatku predstavenia v Mariínskom divadle. Po ceste mám Chrám sv, Izáka, ktorý vždy obchádzam, na rozdiel od Chrámu Spasiteľa na preliatej krvi, ktorý navštevujem takmer vždy, keď som v Petrohrade. A tak si kupujem lístok a utekám dnu, kochať sa krásou jasných fresiek a nádherných stĺpov z jedného kusu malachitu či lazuritu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

19.00 Balet v Mariínke

Pri poslednej návšteve Mariínskeho divadla sme boli na opere AIDA. Výpravná produkcia, monumentálne scény, áno, opera v Mariinke je zážitok. No Mariínsky teátr je v prvom rade baletnou scénou Ruska číslo jedna. A tak reku vyberiem sa na balet, konkrétne Don Quijote. Musím povedať, že v závislosti od sezóny môže byť váš zážitok rôzny. Mala som pocit, že balet je formátom robený skôr na turistov, čo najviac prestávok medzi dejstvami, aby sa dalo predať čo najviac občerstvenia, celú prestávku strávite pozeraním na ľudí, čo si robia selfíčka v hľadisku a plynulosť deja je prerušovaná obrovskými tlieskačkami po každom individuálnom vystúpení baleríny (čo v jednom momente znamenalo minúta tanec, polminúta tlieskania, opakujeme päťkrát). Aby toho nebolo dosť, obrovské klaňačky aj s odovzdávaním kvetov sa konali na konci každého dejstva. V moskovskom Veľkom divadle nechávajú dej baletu tiecť podstatne plynulejšie. V porovnaní s príjemným operným zážitkom som po tomto balete odchádzala s rozpačitým pocitom. Nabudúce skúsim opäť operu.

Obrázok blogu

Je niečo po polnoci a ja padám do postele po dni plnom zážitkov. Nedeľa do odletu lietadla do Moskvy je naplánovaná v podstatne ležérnejšom tempe…

Obrázok blogu

Malý tip na záver:

Ak viete po rusky a chcete si užiť netradičnejší aspekt petrohradského nočného života, odporúčam klub Purga, alebo po našom Metelica. Či je zima alebo leto, tento podnik vás každý večer privodí do nálady tridsiateho prvého decembra, kedy sa v Rusku oslavujú Vianoce a Nový rok naraz. Čašníci vám nielenže budú nosiť jedlá a nápoje, ale budú kontrolovať, či sa dobre bavíte, občas vás vyzvú pripiť si. Pred polnocou prichádza Ded Maroz, tancuje sa okolo jolky. O polnoci sa trieska šampanským, zapaľujú prskavky a púšťa novoročný príhovor Vladimíra Vladimíroviča. A potom niekedy okolo druhej nadránom vyjdete von do vlažnej aprílovej noci...

Martina Rúčková

Martina Rúčková

Bloger 
  • Počet článkov:  300
  •  | 
  • Páči sa:  32x

Diagnózou aj povolaním právnička, záľubami nadšená cestovateľka. Život ma zatiaľ viedol po osi Košice-Oxford-Bratislava-Moskva-Praha. Spolu s manželom cestujeme po nových aj starých miestach, snažiac sa navštíviť všetky pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO po ceste. Zoznam autorových rubrík:  Stredná EurópaAnglicko, ŠkótskoSeverná EurópaVýchodná EurópaZápadná EurópaJužná EurópaRuskoZápadná ÁziaStredná ÁziaJuhovýchodná ÁziaArabský svetStredná Amerika a KaribikZážitky z ciestKultúraSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu