Koloniálnym Mexikom: Okolo Puebly

Cholula

 A tak sme sa dostali k najväčšej pyramíde sveta.Ani sme nezbadali, že sme sa z Puebly dostali do Choluly - stotisícového študentského mestečka s pokojnou náladou. Zástavba sa akurát mení charakterom, po oboch stranách sú zrazu rodinné domy, cesty sú užšie a doprava celkovo je spokojnejšia a pomalšia. Má za sebou dlhú históriu, náboženským centrom bola v prvých šiestich storočiach nášho letopočtu. Potom ju dobyla civilizácia zo susednej Cacaxtly, do ktorej ruín sa tiež pôjdeme pozrieť. A potom, ako už býva v týchto končinách zvykom, sa v nej vystriedali Toltékovia, Čičimekovia a nakoniec Aztékovia.

Priamo uprostred mesta, na mieste, kde sa Cholula delí na dva okresy, San Ándres a San Pedro, leží už avizovaná najväčšia pyramída na svete. Akurát ju nie je vidieť. Prečo? Nuž práve preto, že svoj zenit zažila niekedy okolo roku 600 nášho letopočtu. Jej štvorcová základňa mala strany o dĺžke 450 metrov a vysoká bola 66 metrov, čo znamenalo, že objemom to bola najväčšia pyramída na svete. Áno, Veľká pyramída v Gize bola s výškou takmer 139 metrov o poznanie vyššia, no steny jej základne merali len 230 metrov.

Nuž, to vám je zaujímavá história. Pyramídu stavali na štyri etapy od tretieho storočia pred naším letopočtom po deviate storočie nášho letopočtu. V tom čase bola Cholula druhým najväčším osídleným miestom Mexika z predšpanielskych čias, no okol ôsmeho storočia sa veľká časť obyvateľstva rozutekala inam. Pyramída si zachovala svoj náboženský význam zhruba do dvanásteho storočia, potom ju nahradil nový chrám, no do pyramídy stále pochovávali. Až potom začala postupne zarastať a obrastať, doslovný prach dejín na ňu zavial nánosy hliny a dnes je na obrovskej základny pyramídy obrovský zelený kopec s kostolom navrchu, aké typické pre španielsky kolonializmus.

Pamiatkovú rezerváciu sme navštívili zavčas ráno a popri obrovskom množstve stánkov so suvenírmi sme si to namierili ku vchodu k tunelom, ktorými pyramídu prekopali v rokoch 1931 až 1954. Dá sa len predstaviť si, čo asi kde bolo, občas sa vyskytne nejaký výklenok, ale inak je to len cesta slabo osvetleným tunelom z jedného konca pyramídy na druhý. Odtiaľ sa potom dá vyliezť hore na vrch, kde stojí Iglesia de Nuestra Seňora de Los Remedios z roku 1594, dnes pútnické miesto. Práve kostol môže za to, že Piramida Tepanapa, ako sa cholulská pyramída nazýva, sa nikdy kompletne nevykopala. Aspoň, že kopček poskytuje pekný výhľad na okolitú krajinu.

Cacaxtla

Z Choluly sme sa vydali do archeologického náleziska Cacaxtla na juhu štátu Tlaxcala. Spolu s Xochitecatlom to boli dve strediská, ktoré podľa všetkého kontrolovali regionálne obchodné cesty a svoj vrchol dosiahli v rokoch 650 až 900 nášho letopočtu.

Samotné nálezisko svieti od monumentálnej príjazdovej cesty: parkuje sa na neďalekom vŕšku, po ktorom sa návštevník následne spustí po vlastných dole, aby ho už z diaľky vítal pohľad na obrovský val dlhý 200 a vysoký 25 metrov, na ktorom bolo vybudované centrum mesta – všetky vládne a náboženské budovy a pár obydlí vyvolených. Komplex je dnes chránený pred vplyvmi slnka a vetra obrovskou strechou a prehliadka vedie priamo ponad vykopávky. Prečo sa sem obťažovať? Na stenách ruín budov sú zachovalé farebné fresky, ktoré ostali na svojom pôvodnom mieste a neskončili nikde v múzeu. Možno ich tak pozorovať vo svojom historickom kontexte.

A pritom ju objavila banda šmelinárov a amatérskych hľadačov pokladov v roku 1974! Architekti sa sem dostali až v osemdesiatych rokoch minulého storočia.

A to už bola naša definitívna bodka za Mexikom. Posledná jazda viedla na letisko v Mexico City, z ktorého sme sa zo slnkom zaliatej strednej Ameriky dostali do zimnej mrazivej Európy. Ešteže tohtoročné zimné sviatky nás privedú tiež do týchto končín, akurát trochu južnejšie...