reklama

Rýchla exkurzia po Moldavsku

Ako ste sa mohli dočítať v mojom predošlom článku, na návštevu Moldavska a Podnesterska som mala asi tak tridsať hodín. Deň príletu, sobotu, sme venovali návšteve Tiraspolu a nedeľu zasa Moldavsku samotnému. No neostali sme v Kišiňove pozerať múzeá, naopak, opäť sme sadli do Borisovho Opla a vybrali sme sa smerom na sever od Kišiňova, spoznať vinárske a prírodné poklady krajiny. Ak máte náhodou cestu okolo, Moldavsku určite dajte šancu, neoľutujete.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)
Obrázok blogu

Na druhý deň sme si už zvykli na univerzálnu ošarpanosť hlavného mesta. Bolo nám ľúto mnohých nedostavaných budov, ktoré už nikdy nebudú také, ako ich naprojektovali. Medzi hrubou stavbou a dneškom už uplynulo príliš mnoho času a tieto megalomanské betónové kolosy začali chátrať. Staticky už nie sú bezpečné; mimovoľne som sa musela zamyslieť nad tým, kto a kedy bude tieto budovy demolovať. Bojím sa, že zmarené projekty developerov raz zaplatia moldavskí daňoví poplatníci... Na druhej strane musím opäť vyzdvihnúť zeleň, ktorá je všade kam oko dovidí, čo viete oceniť najmä v lete. Rastliny pohlcujú nepríjemnú páľavu a v porovnaní s betónom veľkomiest sa človek cíti ako v oáze. Boris nám cestou ukazuje kilometer cesty, ktorý sa staval šesť rokov. Nuž, prihodí sa...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po tom, ako zídeme z hlavnej cesty, sa auto začína čoraz viac natriasať, dedinské cesty sú deravé a neopravené. Ideme pomaly. Boris sa rozhodol, že nám spraví neplánovanú zastávku a ukáže nám krásne zrekonštruovaný kláštor pri jednom z miestnych minerálnych prameňov. A tak zatiaľ, čo on si šiel napustiť dve fľaše živej vody, my sme sa vybrali na rýchlu prehliadku kláštora. Neboli sme sami, bolo tam viacero turistických skupiniek. Červeno-biely kostol s čiernou strechou spolu s ďalšími budovami kompexu stojí uprostred projektu perfektne spracovaných terénnych úprav a záhradnej architektúry. Keď porovnám to more tují, prestrihaných kríčkov a pravidelne posadených stromčekov so skromnými kláštormi, ktoré som videla v rumunských horách, je mi jasné, že do tohto bolo dobre investované.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

A rovnako dobe bolo investované aj do vinárstva, ktoré sme navštívili. Chateau Vartely bol ďalším z ostrovčekov poriadku a čistoty v ináč celkom chaoticky pôsobiacej krajine. Pôvodne sme chceli navštíviť Cricovu, známe historické pivnice v podzemí, ktoré tvoria stovky kilometrov podzemných chodieb a kde sa medzi jednotlivými časťami viete prevážať autom. Okrem nej je je veľmi známe aj Milesti Mici. Tieto pivnice sa okrem iného špecializujú aj na vínnu turistiku a jeho skladovanie. Áno, dokonca aj sám Vladimír Putin má v Cricove uloženú svoju súkromnú zbierku vín. Dôvodom, prečo sme sa do Cricovy nemohli vybrať, boli obmedzené návštevné hodiny. Našťastie nám Mariša, cez ktorú sme mali dojednané transfery aj ďalší program, pripravila skvelú alternatívu. A práve tak sme sa o pol dvanástej v nedeľu ráno ocitli v tomto zaujímavom vinárstve.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Chateau Vartely je jedno z mladých vinárstiev, ktoré v žiadnom prípade nemôže konkurovať vinárstvám so stáročnou tradíciou a obrovskými podzemnými priestormi históriou a preto stavilo na kvalitu. Na kopčeku s výhľadom na celú dolinu stojí komplex budov. Ako prvé sme si všimli tri stavby, ktoré mali odlišné šindle ako zvyšok budov v komplexe. Someliér vinárstva, ktorý nás pred degustáciou prevedie výrobou ich vína, vysvetľuje, že to je zámer. Tri veľké domy, každý iný, sú ubytovacou časťou Chateau a sú postavené podľa architektúry typickej pre sever, stred a juh Moldavska. Pri tej severnej sa smial, áno, budova je veľká, ale takéto domy sú väčšinou postavené pre efekt, miestni bývajú buď v jeho malej časti alebo prístavbe a kochajú sa pohľadom na svoj veľký dom, ktorý používajú len v prípade návštev či osláv...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Najväčšie poklady však vinárstvo ukrývalo vo veľkej bielej dvojposchodovej budove. Obrovské nerezové nádoby na spracovanie hrozna najvyšššej kvality. Podobne aj sudy určené na zrenie vína - väčšinou francúzske, používané maximálne tri roky a potom ich predávajú miestnym vinárom. Mimochodom, asi každý jeden obyvateľ Moldavska už bol zapojený do výroby vína či vínovice. Boris nám tiež doniesol ráno "na koštovku" tú jeho samohonku, prekvapila nás svojou rubínovočervenou farbou, jemnosťou a ovocnou chuťou. A milým prekvapením bola aj degustácia vína, pretože po degustácii šiestich veľmi dobrých vzoriek (odporúčam ich Tramín, Cabernet Sauvignon a dezertné muškátové) nám náš someliér oznámil, že tie otvorené fľaše sú naše a môžeme si s nimi robiť čo len chceme. Ten nádherne voňajúci Tramín sme vypili k obedu a zvyšok otvorených fliaš sme veonovali Borisovi. Jeho odpoveď bola fantastická: "Super, zlejem ich dohromady a vypálim z toho vínovicu." Myslím, že viac k vysvetleniu moldavskej nátury nepotrebujete.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Tu sa ale naša cesta nekončila a my sme sa odviezli k Orheiul Vechi, alebo Starému Orheľu, čo je historický a archeologický komplex pevností a kláštorov vytesaných do vápenca, ktorý bol kedysi morským dnom. Priestory v skale vyhĺbili mnísi v trinástom storočí údajne holými rukami a žili tu až do osemnásteho storočia, pričom sa im úspešne darilo skrývať sa i pred Turkami. Drobné miestnosti vytesané do kameňa sú priechodné z oboch strán, takže sa dostanete na terasy uprostred vápencového masívu s nádherným výhľadom na údolie pod vami. Je to mimoriadne zaujímavé spirituálne miesto, ktoré vás ohromí tým, v akom úzkom súznení s prírodou dokážu pustovníci žiť. Boris nám prezradil, že odkedy sa to sturističnieva, pretože je to jedno z najkrajších miest v Moldavsku, tie výlety už nie sú to, čo to bývalo. Predtým sa dalo zaklopať na drevené dvere bočnej mietnosti v každom úkryte, kde oddychovali ostatní mnísi - v hlavnej miestnosti predávajúc sviečky a sväté obrázky bol vždy len jeden. Otvorili ste, mníchov ste ponúkli nejakou tou samohonkou a mohli ste sa s nimi dať do družnej debaty. Nuž, o tento zážitok sme boli ukrátení. Nevadí, ten krásny výhľad nám to vynahradil.

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu
Obrázok blogu

 

Cestou na letisko nás Boris prekvapil: z ničoho nič nám zastavil uprostred poľa plného slnečníc a prikázal nám ísť si spraviť fotku. Ale áno, aj jedna miestna nevesta sa tam tiež fotila, asi je to frekventované miesto... A čo dodať na záver? Asi to, že sme mali úžasné šťastie na fantastického a mimoriadne zhovorčivého šoféra/sprievodcu, ktorý nám za ten krátky čas sprostredkoval toľko informácií a tak spríjemnil cestu, že na Moldavsko budeme spomínať len v dobrom. Dajte mu šancu, ktovie ako bude vyzerať o desať rokov!

Martina Rúčková

Martina Rúčková

Bloger 
  • Počet článkov:  300
  •  | 
  • Páči sa:  32x

Diagnózou aj povolaním právnička, záľubami nadšená cestovateľka. Život ma zatiaľ viedol po osi Košice-Oxford-Bratislava-Moskva-Praha. Spolu s manželom cestujeme po nových aj starých miestach, snažiac sa navštíviť všetky pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO po ceste. Zoznam autorových rubrík:  Stredná EurópaAnglicko, ŠkótskoSeverná EurópaVýchodná EurópaZápadná EurópaJužná EurópaRuskoZápadná ÁziaStredná ÁziaJuhovýchodná ÁziaArabský svetStredná Amerika a KaribikZážitky z ciestKultúraSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu