reklama

Spomienky na Paríž

Zalovila som najhlbšie v útrobách svojich memoárov a objavila cestu, ktorá sa udiala pred šiestimi rokmi. So svojím vtedy ešte priateľom sme oslavovali prvý rok spolu a už vtedy nás to ťahalo na všetky svetové strany.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako káže romantická obyčaj, rozhodli sme sa vybrať do Paríža. Môj Ivan na tento výlet využil dve spiatočné letenky od v tom čase ešte fungujúcej leteckej spoločnosti Sky Europe, ktoré dostal od svojej sestry na narodeniny a k tomu nám pridali radu jeho rodičia na dobrý hotel v centre mesta na ulici Rue Voltaire. Ten sa síce vyskytoval mimo cenovej kategórie, ktorú si môžu dovoliť dvaja pracujúci študenti, nakoniec sme ale našli typický francúzsky hotelík na neďalekej Rue Richelieu, vrátane extrémne malého výťahu, do ktorého sme sa sotva pomestili obaja. Naše tri dni v Paríži sa mohli oficiálne začať!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Nuž čo vám poviem, Paríž je jedno z európskych hlavných miest, ktoré skutočne treba vidieť aspoň raz za život. Už v čase našej návštevy bolo veľmi dobre prispôsobené turistom, na jedlo sme nikde nečakali typickú francúzsku hodinu, všade sme sa dokázali bez problémov dohovoriť po anglicky, jednoducho Paríž je jedným z francúzskych miest v dobrom poznačených cestovným ruchom. Jediné, čo som mu nevedela akosi odpustiť, je jeho metro. To je jedno z tých, ktoré volám "tmavé" - pre nízke a čierne stropy. V Paríži k tomu pridajte nie najčistejšie priestory ako aj mierne podozrivo vyzerajúce tváre kde-tu. A zopár žobrákov priamo v metrovlakoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Ale poďme radšej k tomu dobrému. Čo sa dá za tri dni v Paríži uvidieť a stihnúť? Mnoho a ešte viac. Pozerajúc na túto cestu teraz si dovolím tvrdiť, že pri našom súčasnom tempe by sme toho stihli dvakrát toľko, dodnes si vyčítam najmä, že sme nenavštívili Musée du Orsay s nádhernými maľbami impresionistov. (Hneď druhým dychom sa utešujem, že zajtra pôjdem do Puškinskej galérie, kde pánov Maneta, Moneta, Pissarra, Renoira, Cézanna a ďalších.)

Naše prvé kroky smerovali ku Katedrále Matky Božej v Paríži, alebo Notre Dame de Paris. Je to pozoruhodná gotická katedrála postavená na románskych základoch. V mysli ste si ju asi vybavili z pohľadu spredu, kde jej priečeliu dominujú dve rovnaké hranaté veže. Zaujímavá je však aj z bokov - ako jedna z prvých sakrálnych budov použila techniku vonkajších bočných podpier. (V našich končinách uvidíte podobné na Chráme sv. Barbory v Kutnej Hore.) Kostol patrí štátu, vo Francúzsku majú zaujímavý zákon z roku 1905, ktorý určil, že všetky kostoly postavené pred týmto rokom patria štátu, Notre Dame však využíva a spravuje francúzska rímskokatolícka cirkev.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Nevynechali sme ani známe Centre Georges Pompidou, ktoré je domovom knižnice i múzea moderného umenia. Je to taká zvláštna budova-netvor, ktorá má svoje "črevá" v podobe schodísk, rúr a trúb kanalizácií, ventilácii a rozvodov zo svojej vonkajšej strany, čo umožňuje vnútorný priestor otvoriť na maximum. No to nie je všetko, k tomu si ešte musíte predstaviť rôzne podivné farebné sochy všade navôkol, ktoré sťaby svorne vysnívali Picasso a Roy Lichtenstein. Názory naň sa rôznia, vraj je to láska až na druhý pohľad. Článok v Le Figaro zasa konštatoval, že tak, ako má Škótsko svoju Lochnesskú príšeru, Paríž má Centre Pompidou. Uvidím, ako sa naň budem pozerať, keď ho uvidím naživo druhýkrát s odstupom času...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Samozrejme netreba zabudnúť na Louvre! Pokračovali sme doň cez kráľovské Tuilerijské záhrady. Elegantne rozloženou zeleňou podľa prísnych pravidiel francúzskych parkov a mnohými sochami nás postupne pripravili na hlboký umelecký zážitok v podobe Louvru.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Do obrovského muzeálneho komplexu sa dnes vchádza cez veľkú sklenenú pyramídu uprostred nádvoria paláca, pričom jeden architektonický útvar s ňou tvorí aj niekoľko fontán pred ňou. Názory sa rôznia, je to jeden z tých moderných prídavkov do klasickej panorámy miesta, ktorý sa niekomu mimoriadne páči a niekto ho z duše nenávidí. Priznám sa, že pre mňa je pyramída uprostred barokového paláca tiež takým kôlom v plote. Na druhej strane chápem potrebu riešenia vstupu pre verejnosť ak by ste sa ma spýtali, ako by som ho navrhla ja, odpovedať by som vám nevedela a tak milú pyramídu asi predsa len vezmem na milosť.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Louvre sme navštívili jeden z piatkov v mesiaci, kedy je vstupné pre študentov a mladých ľudí do 26 rokov zadarmo. Už od určenej šiestej hodiny sme preto postávali v rade do múzea, aby sme sa dnu dostali čo najskôr. A začal trek naprieč touto úžasnou zbierkou umenia všetkých ér ľudskej civilizácie. Za pár hodín sa nedá stihnúť všetko a luxus celého dňa na jedno múzeum som naposledy mala v Britskom múzeu v Londýne, preto sme si vytipovali pár najdôležitejších diel, ktoré sme si chceli pozrieť.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Slávna Mona Lisa alebo La Gioccnda je odfotená z diaľky a nájdete ju veľmi jednoducho: len prechádzajte miestnosti Louvru kým nenájdete tú, ktorá je zúfalo napchatá turistami až do prasknutia. Po toľkých zjaveniach v knihách, novinách, televízii či na reprodukciách príde malé sklamanie: na rozdiel od iných Leonardových diel je tento obraz pomerne malý a tmavý, nehovoriac o tom, že sa nachádza za hrubou vrstvou plexiskla a poriadne vysoko, takže z neho vlastne uvidíte len málo. Opäť alternatíva z takmer domácich končín: ak chcete vidieť krásne Leonardove dielo, navštívte hrad Wawel v Krakove, kde si môžete pozrieť jeho úžasnú Dámu s hranostajom.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Noc sa vystriedala s dňom a druhý deň sme začali kávičkou na povestnom Montmartre. Vraj žije viac v noci ako cez deň, no ani priame slnečné svetlo neuberá na jeho šarme. Perlou tohto vŕška je Bazilika Svätého srdca (Sacré-Cœur). V čase našej návštevy síce jeho predná stena svietila krásnou belobou, zadok baziliky však hovoril iný príbeh. Dúfam, že za tých pár rokov ju zrekonštruovali do svojej pôvodnej farby nevinnej bielej ľalie úplne. Vyhliadka na mesto pod bazilikou obsahuje asi najväčšiu koncentráciu predavačov suvenírov v celom Paríži.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Máte radi niečo trochu netradičné? Chcete sa konfrontovať so svojou klaustrofóbiou a strachom zo svojej pominuteľnosti? Vyberte sa do parížskych katakomb, ktoré sa dlhodobo nachádzajú na rebríčku miest na svete, kde najviac straší. No zatiaľ čo napríklad také Koloseum vidíte za denného svetla, v katakombách budete donútení ponoriť sa do temnoty, ktorú len kde-tu osvetľuje slabé umelé svetlo. Čo to teda je? Podemná kostnica. Ľudia umierajú a hrobové miesta sú v mestách obmedzené. Paríž sa musel vyrovnať s problémom, že nemá svojich zosnulých kde pochovávať aj na konci osemnásteho storočia. Vtedy sa vykopalo mnoho telesných pozostatkov, pre ktoré sa vytvoril priestor v podzemných priestoroch ktorými je pôda pod mestom pretkaná skrz-naskrz. Väčšinu tvorili opustené šachty baní. Spleť je dlhá niekoľko desiatok kilometrov, väčšina je pre verejnosť uzavretá. Sprístupnené sú dva kilometre podzemnej trasy, ktorej prejdenie vám potrvá asi trištvrť hodiny.

Prekvapujúco je to obľúbená atrakcia, na vstup do ktorej si počkáte v dlhej rade - je to pre obmedzený počet návštevníkov v danom momente. Prvá časť pozostáva z úzkej a nízkej slabo osvetlenej chodby, ktorou sa dostanete ku galériám a sieňam, ktoré sú z oboch strán obložené kosťami. Tá prvá vás bude vítať nápisom Stoj! Toto je kráľovstvo smrti! Je to bizarný zážitok, ktorý neodporúčam slabším povahám. Ak chcete skúsiť, či ste na niečo také pripravení, skúste navštíviť kostnicu na Kutnej Hore.

Kuriozitkou je aj záver prehliadky, kedy vám pracovník prehľadá väčšie tašky, či ste si náhodou nejakú kosť neuchmatli so sebou ako suvenír. To naozaj niekto robí, pýtala som sa. Zriadenec katakomb mi so smiechom ukázal stôl za sebou, na ktorom boli úlovky z toho dňa: asi päť lebiek a niekoľko kostí a to boli len dve hodiny popoludní...

Obrázok blogu

Ďalšou zaujímavou zastávkou je známa Invalidovňa, v ktorej sa nachádza Napoleonova hrobka a veľmi kvalitné múzeá: Múzeum reliéfov, Múzeum francúzskej armády a Múzeum modernej histórie. Všetkým fanúšikom dejín vrele odporúčam!

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

 A samozrejme sme si pozreli aj známu Eiffelovu vežu. Aj keď podľa kritéria "kto nebol na Eiffelovke, akoby nebol v Paríži" som vlastne v Paríži v živote nebola. Dvojhodinové rady ma nelákajú, tlačenica v dave tiež nie a okrem toho nepríjemne pršalo. A tak sme si ju odfotili z pekného výhľadu, vyškrtli zo zoznamu ako videnú z dostatočnej blízkosti (stáli sme aj priamo pod ňou) a pobrali sa ďalej.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Posledný deň sme odlietali popoludní a dopoludnie v Paríži sme strávili oddychovo: z jednej kaviarne do druhej sme sa dostali až do známeho nákupného centra Galleries LaFayette. Ak si v ňom dostatočne poblúdite, dostanete sa až na jeho strechu, z ktorej je nádherný výhľad na parížsku operu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Obzerajúc sa za týmto výletom si hovorím, že ako základ fajn, raz sa do Paríža určite ešte vrátim, no nenáhlim sa. Toto veľkolepé mesto tu bude stáť ešte dlho.

Martina Rúčková

Martina Rúčková

Bloger 
  • Počet článkov:  300
  •  | 
  • Páči sa:  32x

Diagnózou aj povolaním právnička, záľubami nadšená cestovateľka. Život ma zatiaľ viedol po osi Košice-Oxford-Bratislava-Moskva-Praha. Spolu s manželom cestujeme po nových aj starých miestach, snažiac sa navštíviť všetky pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO po ceste. Zoznam autorových rubrík:  Stredná EurópaAnglicko, ŠkótskoSeverná EurópaVýchodná EurópaZápadná EurópaJužná EurópaRuskoZápadná ÁziaStredná ÁziaJuhovýchodná ÁziaArabský svetStredná Amerika a KaribikZážitky z ciestKultúraSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu