Potulky po Baku

Autor: Martina Rúčková | 5.3.2016 o 10:30 | Karma článku: 11,69 | Prečítané:  5584x

Hneď nasledujúci týždeň po návšteve Volgogradu sme naplno využili predĺžený víkend, ktorý priniesol ruský štátny sviatok začiatkom decembra. Jednu vec má Rusko vymyslenú fantasticky a síce štátne sviatky.

Parlament sa každoročne pozrie na sviatky v kalendári, tie, ktoré pripadajú na sobotu alebo nedeľu sa presunú na pracovný deň a niektoré sa presunú kompletne na iný mesiac, všetko tak, aby sviatok pripadol na piatok alebo pondelok, prípadne ak sa so sviatkom hýbať nemôže a pripadá, povedzme na utorok, vhodne sa k nemu prilepí iný deň voľna, takže máte párkrát za rok predĺžený víkend o troch-štyroch dňoch a januárové novoročné sviatky, ktoré v závislosti od víkendu okolo nich trvajú od prvého do ôsmeho až desiateho januára. A to sa už potom plánujú cesty okolo toho.

A takto sme sa v piatok dopoludnia ocitli v lietadle na pravidelnej linke Moskva - Baku. Na letisku ma čakala moja spolužiačka z Oxfordu Dinara so svojím manželom Šafakom, ktorí boli našimi hostiteľmi nasledujúce dva dni. A keď sa povie azerbajdžanská pohostinnosť, je to all inclusive. Najviac si však vážim to, že nám mesto, v ktorom žijú, ukázali svojimi očami. Dinara je etnická Tatárka okrem ruštiny a tatárskeho dialektu ovláda azerbajdžanský jazyk, Šafak zasa z Turecka, ktorého jazyk je v jednej jazykovej skupine, takže si rozumejú. Šafak sa zasa snaží naučiť po rusky, aby sa vedel porozprávať s Dinarinou rodinou, v čase, keď sme sa stretli, sme sa ustálili na spoločnom jazyku angličtine. Dinara aj Šafak pracujú pre BP Azerbajdžan, Dinara na právnom oddelení (popri tom stihla vydať knihu s názvom Biele schody o smutnom a ťažkom živote mladého tatárskeho páru, ktorý sa snaží "dobyť" Kazaň, hlavné mesto Tatarstanu a nájsť v ňom miesto pre seba) a Šafak ako projektový manažér.

Dinara a Šafak nás čakali na letisku Heydara Alieva. Z Ruska naň lietajú oba ruské letecké giganty, štátny Aeroflot (najlacnejšie) aj súkromý sibírsky S7, okrem nich aj azerbajdžanské štátne aerolinky. Z iných krajín vás do Baku dopraví napríklad Austrian, BMI, Turecké aerolínie, Lufthansa či Qatar Airways. Zložili sme sa u našich hostiteľov a prakticky okamžite sme opäť naskočili do auta a vybrali sa poznávať zákutia starého Baku.

Baku, hlavné mesto Azerbajdžanu, je najväčším mestom v rámci Kaukazu a Kaspického mora. S nadmorskou výškou dvadsaťdeväť metrov pod hladinou mora predčí dokonca aj holandský Amsterdam a zároveň je najväčším mestom na svete, ktoré sa nachádza pod hladinou mora. Mesto sa dá rozdeliť na tri časti: Staré mesto, Sovietske mesto a Nové mesto. Územie mesta a jeho okolia boli osídlené už v dobe kamennej. Najstaršia písomná zmienka pochádza z rokov 84-96 nášho letopočtu, kedy sa Rimania v rámci svojich dvoch ťažení dostali až do neďalekého Qobustanu a túto udalosť zaznamenali vytesaním do kameňa. V ôsmom storočí nášho letopočtu tu vládli Šírvánšáhovia, na ktorých útočili Chazari z Rusi. Počas svojej vlády Šírvanšáhovia opevnili Baku (v 12. až 14. storočí nášho letopočtu) obrovskými múrmi. Z toho istého vápenca z neďalekého kameňolomu, ktorý Dinara nazvala jednoducho "Baku stone", sú dnes postavené fasády väčšiny domov a budov v meste, takže prevážajúc sa ulicami Baku na nedá nevštmnúť si ich jednotný štýl.

V šestnástom storočí mesto ovládla iránska Safavidská dynastia, ktorá si ho udržala do polovice osemnásteho storočia. 26. júna 1723 sa po dlhom obliehaní mesto vzdalo a ovládlo ho cárske Rusko. Táto nadvláda však netrvala dlho a o mesto a okolité územia sa nasledujúce storočie zvádzali dlhé boje medzi Ruskom a Perziou. A potom prišla polovica 19. storočia a v Baku sa vykopal prvý ropný vrt. Peniaze z ropy priniesli prosperitu, mesto začalo rýchlo napredovať a zaľudňovať sa. Aj dnes sú obrovské budovateľské projekty v Baku možné najmä vďaka ropným peniazom.

Zaujímavé tiež bolo, ako sa Azerbajdžan a najmä jeho hlavné mesto zmenili po ére socializmu: mnohé socíkovské krabice boli zbúrané, mestá a pobrežia sa výrazne pretvorili, no najmä, k moci sa dostali konkrétne rodinné klany, tie najmocnejšie dnes vládnu celej krajine.

Pri výstavbe centra mesta sa radnica inšpirovala štýlom domov, ktoré v Európe zaviedol klasicistický sloh. Jeden príklad toho, ako vyzerá pekne zrekonštruovaný kedysi socialistický bytový dom s peknou fasádou z bakinského vápenca zvnútra:

Staré mesto, v miestnom jazyku Ičerišeher, sa dodnes zachovalo obkolesené múrmi z 12. storočia. Najstaršou časťou starého mesta je podľa všetkého Panenská veža, ktorá podľa odhadov historikov pochádza zo siedmeho až šiesteho storočia pred naším letopočtom.

Baku - mesto kontrastov, bohaté centrum susedí s chudobnými štvťami, chodníky pred butikmi čistia chudobní Azerbajdžanci šampónom a v tejto dopravnej zápche môžete vidieť Bentley a za ním klasické žiguli. 

V uličkách starého Baku sa natáčal známy sovietsky film Briliantová ruka rozprávajúci príbeh bežného obyvateľa Sovietskeho zväzu, ktorého si na jeho dovolenke omylom pomýlia s dojednaným kuriérom, ktorý mal v sadre na ruke prepašovať späť do ZSSR drahé šperky. Pre obyvateľov fiktívnej verzie Turecka vymysleli filmári vlasný jazyk, z ktorého pochádzajú hlášky, ktoré v Rusku nadobudli kultový status, napríklad pokrik "cigeľ, cigeľ, ajľuľu", prípadne "Russo turisto obliko morale!" Zasklené drevené balkóniky sú častokrát priestorovým rozšírením obývacej izby.

Významnou pamiatkou v komplexe starého mesta je Palác Širvánšáhov z 15. storočia. Výstavba hlavnej budovy začala v roku 1411 a dnes pochádza z hlavnej prijímacej miestnosti, divánhánu, mauzolea, šáhovej mešity, minaretu, Muradovej brány, vodnej nádrže a kúpeľov. Dnešná panoráma mesta s budovou v tvare plameňa a vysielačom je asi podstatne odlišná než tá, ktorú vídavali páni mesta pred šesťsto rokmi. A asi by ich nepotešilo, že v mnohých, kedysi oficiálnych miestnostiach, sú dnes predajne suvenírov a atrakcie v podobe možnosti fotografie v azerbajdžanskom národnom kroji. 

Budovy dnešného Baku sú postavené o úroveň vyššie na ruinách historického mesta, ako je to v podstate u väčšiny miest s dlhou históriou. Na obrázku nižšie budovy veľvyslanectiev a pod nimi historické hamámy.

Páni hrajú nardy, u nás známe ako backgammon. Sú typické nielen pre zakaukazské štáty, ale aj pre strednú Áziu a Turecko. 

Panenská veža je údajne najstarším objektom mesta s predchodcami z predošlej epochy, vo svojej súčasnej verzi postavená niekedy medzi siedmym a dvanástym storočím nášho letopočtu a na čo vlastne slúžila, môžeme len hádať: bola to buď veža, z ktorej sa sledovalo, či v meste nehorí, obranný prvok, observatórium alebo zoroastriánsky chrám. Možnosti sú skutočne rôznorodé. Dodnes si však zachovala status jednej z dominánt mesta. 

Posledné dva zábery sú na nočné Baku. Posledný drink večera sme si dali v bare 360 bakinského hotela Hilton s panoramatickým výhľadom na celé mesto - časť hotela na poslednej fotografii vpravo.

Nasledujúci deň nás čakal opäť nabitý program, okrem iného prehliadka petroglyfov v Qobustane.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Inštruktor lyžovania: Ľudia často preceňujú svoje sily

Vlado Zboja je tréner a medzinárodný horský vodca. Zdolal napríklad aj Everest, na Kubínskej holi vedie školu lyžovania.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

DOMOV

Úrazov na svahoch je viac, v Jasnej chcú rozšíriť zjazdovku

Záchranári zaznamenali viac ako 1 400 úrazov na lyžiarskych svahoch.


Už ste čítali?