Koloniálnym Mexikom: Malebný Michoacán

Autor: Martina Rúčková | 20.10.2016 o 14:00 | Karma článku: 5,75 | Prečítané:  1611x

Cesta naprieč koloniálnym srdcom Spojených štátov mexických pokračovala smerom do Morelie, hlavného mesta štátu Michoacán. Okrem príjemného študentského mesta sme obšoférovali neďaleké jazero Patzcuáro so zaujímavými zastávkami.

Po tom, ako sme zhliadli niekoľko rôznych mexických miest, sme si mysleli, že nás Morelia svojou vianočnou a novoročnou výzdobou už nemôže prekvapiť: hej, betlehem, nejaké biblické výjavy, v Querétare bola Noemova archa tak možno tu budú mať Mojžiša ako zostupuje z hory Sinaj s novou verziou tabuliek s desiatimi prikázaniami a vidí Izraelitov klaňať sa zlatému teľaťu... takže blahoželám, Morelia, prekvapila si nás. Recyklovaný Betlehem z gumy, plastov a plechoviek sme naozaj nečakali a vďaka netradičnému spracovaniu vyzeral celkom psychedelicky.

No to nebolo všetko, vo vedľajšom parku sa niekto naozaj vybláznil. Podotýkam, že sa jedná o verejné priestranstvo, ktoré navštevujú rodiny s deťmi. Pekelná scéna vo všetkých zmysloch oného prídavného mena.

Toľko k miestnym špecifikám a teraz sa poďme pozrieť na trošku krajšie pohľady. Morelia leží na úpätí pohoria Sierra Madre Occidental a ako ostatné koloniálne mestá bola založená v 16. storočí a jej ulice narysované do typickej šachovnice miest Nového sveta. V úplnom strede starého mesta leží námestie Zocálo, okolo ktorého je roztrúsených niekoľko ďalších parkov, asi dvadsať kostolov a ďalšia dvadsiatka pozoruhodných budov. Z ničoho nič na vás vyskočí baroková fasáda či tajomné zákutie.

Dovolenka v Mexiku

Prežite nezabudnuteľnú dovolenku v Mexiku. Odlety z Viedne s parkovaním zadarmo.

Keď Moreliu v roku 1541 zakladali, dostala meno Valladolid po rovnomennom španielskom meste. Moreliou sa stala po osamostatnení Mexika a na počesť jednej z významných postáv boja o nezávislosť, Josém Maríovi Morelos y Pavón.

Morelia ma veľmi príjemne prekvapila množstvom zelených plôch v rámci mesta a krásnou architektúrou jej Colegia de San Nicolás, ktorá je dnes súčasťou Universidad Michoacana. Do zeleného nádvoria sa dá len tak vojsť, vyjsť si hore na kolonádu a kochať sa tou krásou navôkol. A samozrejme nezabudnúť na typické fresky, ktoré sú namaľované na jednej zo stien.

Neďaleko univerzity je park, ktorý miestni volajú Ružová záhrada. Lavičky okolo kríkov divých ruží sú plné rovnako ako rady stolov a stoličiek pri okolitých kaviarňach. V podvečerných hodinách všetci študenti vychádzajú von, vypiť si, porozprávať sa, zabaviť sa.

Dominantou mesta je jeho katedrála s dvoma vežami týčiacimi sa do výšky 70 metrov, ktorá sa nachádza na Plaza de Las Armas. Stavali ju v rokoch 1640 až 1744. Pôvodné barokové reliéfy dnes nahradili neoklasické dekorácie.

Morelia je veľmi príjemné mesto, no jej okolie je priam čarovné. Ako cieľ denného výletu sme si vybrali jazero Patzcuáro v oblasti Purépecha, na brehoch ktorého je roztrúsených hneď niekoľko dediniek. Rovnomenné mestečko má 55 tisíc obyvateľov, veľkú časť z toho sú pôvodní obyvatelia známi svojimi ručnými prácami. Okrem hlavného trhu - niekoľkých šiatrov zbúchaných dohromady v širšom úseku jednej z ulíc mesta, predávajú svoje výtvory v stánkoch v parku, ktorý je obrovskou zelenou predsieňou k miestnej katedrále. Z jedného zo starých koloniálnych domov je spravené mestské múzeum. V jednom z obchodov, kde predávajú ďalšie zaujímavé miestne výrobky, sme nakúpili pár pohárov z farbeného skla.

Purépecha, názov oblasti, je zároveň pomenovaním miestneho obyvateľstva, ktoré sa kedysi volalo Tarasco. Miestni obyvatelia sa príliš nekamarátili s Aztékmi a pravidelne museli odrážať ich výbojné útoky. Preto vítali španielskych kolonizátorov s otvorenou náručou dúfajúc, že im uľahčia život. Bohužiaľ neuľahčili, naopak, španieli na nich poslali conquistadora Guzmána, ktorý bol známy svojou krutosťou. Vydržal šesť rokov, potom ho Španieli zatkli a uväznili pre jeho neľudské zaobchádzanie s pôvodným obyvateľstvom. Vystriedal ho biskup Vasco de Quiroga, ktorý sa o svoje ovečky staral osvietensky, podporoval vzdelanie, rozvoj poľnohospodárstva a každej dedine pomohol nájsť si to "svoje", čo budú vyrábať: jedna hudobné nástroje, ďalšia keramiku, iná masky - a do tej sa aj pôjdeme pozrieť.

A tak sme sa previezli do Tocuára vzdialeného len desať kilometrov na západ od Patzcuára. Tocuáro  je milá malá dedinka, ktorá bola v čase našej návštevy (okolo obeda) takmer kompletne vyľudnená, akurát čo sa občas prešlo po ceste nejaké z miestnych detí. To, že je známa maskami, by ste na prvý pohľad neodhalili, pretože domy majstrov nie su označené. A tak sa len treba niekoho spýtať na "mascáras" a ten vám už odporučí niektorého zo svojich zručných susedov.

Najprv sme dorazili k prvému majstrovi, u ktorého som si kúpila dve malé masky, skôr suveníry. Až na ďalší pokus sme sa dopracovali k dielni Felipeho Hortu, ktorý nám ukázal svoje aktuálne masky na predaj a zároveň nás previedol malým múzeom, ktoré má vo svojej garáži. To pozostáva z masiek z rôznych kútov sveta, ktoré si vymenil s majstrami za svoje výtvory. Poukazoval nám rôzne a my sme si vybrali jednu, ktorá nás nielen oslovila, no zároveň nepredstavovala problém s prenosom (keďže sme cestovali len s príručnou batožinou).

A tu nám Felipeho syn na záhrade ich domu ukazuje, s akým kostýmom sa táto obradná maska nosí:

A pred návratom do Morelie sme sa ešte zastavili v Tzintzuntzane, malom mestečku známom vďaka archeologickému nálezisku. Päť rotundových chrámov (yácatas) zrekonštruovali tak, aby aspoň trochu naznačovali, akí mocní boli Tarascovia kedysi. Ruiny sú na briežku, z ktorého sa samotné mesto pred vami rozprestiera v celej svojej kráse.

Tieto miesta však nevyčerpávajú zoznam toho, čo je v Michoacáne zaujímavé! Nabudúce sa pozrieme na miesto, kam sa každoročne vracajú motýle monarchovia, ktoré majú veľmi nezvyčajnú migračnú trasu a pocestujeme si až k Pueble, čím sa náš okruh koloniálnym Mexikom začne pomaličky uzatvárať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Obchvat Ružomberka: už mal byť hotový, nakoniec bude meškať roky

Úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou, ktorého súčasťou je aj obchvat mesta s 27-tisíc obyvateľmi, plánujú dokončiť až v roku 2021.

DOMOV

Odchod z koalície? Názory sú pol na pol, hovorí poslanec SNS

Fico ustúpil Dankovi a vláda v stredu nerokovala.

ŠPORT

Neapol hrá ako Real. Hamšíkovi sa vernosť môže oplatiť

Ľudia sa rozprávajú len o zápase, tvrdí Hamšík.


Už ste čítali?