Grécke cesty: Na návšteve u starej Pýtie

Autor: Martina Rúčková | 18.11.2016 o 8:45 | (upravené 21.11.2016 o 8:22) Karma článku: 4,80 | Prečítané:  1047x

Kým sme sa vybrali na vybrané ostrovy Kyklád, čakal nás ešte program v gréckom vnútrozemí, konkrétne cesta do Delf a návšteva kláštora Hosios Loukas.

Delfy sú obľúbeným cieľom fakultatívnych výletov z Atén či neďalekých prímorských letovísk, no my sme ich návštevu koncipovali naopak: prísť po tom, čo návaly denných turistov odídu, pozrieť si pamiatky pri zapadajúcom slnku, stráviť v Delfách príjemný večer a ráno sa vybrať späť do Atén skrz mestečko Distomo. A tak aj bolo.

Ak sa chcete vybrať z Atén do Delf, je to celkom jednoduché a pohodlné - autobusom. Pred štyrmi rokmi to bol autobus z aténskeho autobusového terminálu B, ktorý nás za dve a pol hodiny doviezol do Delf. Pár sto metrov hore briežkom a hneď sme našli aj náš poloprázdny hotel. Pripravili sme si bojový plán: Archeologické múzeum sa zatváralo o štvrtej popoludní, to sme už nestíhali, no archeologické náleziská až o ôsmej hodine večer, čo nám dávalo celé štyri hodiny na to, aby sme si ich dôkladne pozreli. Tešili sme sa, že sme opäť unikli horde turistov podobne ako ráno na Akropolise, ale z tohto omylu nás vyviedla naša recepčná ďalší deň pri raňajkách. Vysvetlila nám, že odkedy sa Grécko borí s dôsledkami svetovej finančnej krízy v podobe svojej vlastnej, z päťtisíc turistov v Delfách denne sa stala chabá stovka - dve.

Moderné mesto Delfi leží na západ od náleziska starovekých Delf a živí sa prevažne cestovným ruchom: v jeho úzkych, častokrát jednosmerných uličkách, leží hotel na penzióne a taverna na reštaurácii, je si z čoho vyberať. Zaujímavosťou je, že priamo na mieste náleziska stálo stredoveké mesto Kastri, ktorého obyvatelia si pri stavbe budov pomohli mramorovými stĺpmi, podporami a strechami z antických chrámov. Archeológovia odkryli miesto starovekých Delf v roku 1893 a aby mohli uskutočniť rozsiahle vykopávky, dedinu celú rozobrali a presťahovali o dvesto metrov na západ od náleziska, kde stojí dodnes.

Relax v Grécku

Dovolenka v Grécku cez rakúske cestovné kancelárie za konečné ceny.

Návšteva Delf zvyčajne začína pri prameni na úbočí Faudrád s názvom Kastaliá, kde sa po prvýkrát zastavia autobusy, aby sa tu turisti, podobne ako dávni návštevníci Delf, či už účastníci Pýtskych hier alebo pútnici za delfskou vešticou, osviežili a oddýchli si pred poslednou etapou cesty. Meno získal po nymfe Kastalii, dcére riečneho boha Achelóia, ktorá v tomto prameni údajne žila. Neskôr bol zasvätený múzam a mal čarovnú moc, vraj každý, kto sa z neho napil, sa stal veštcom alebo básnikom. Nuž, Grécko malo v tom čase asi veľa poetov. A s tým veštením sa to dá interpretovať tak, že očista v prameni bola podmienkou pre Pýtiu a iné delfské veštice, aby mohli riadne vykonať svoju prácu. V sprievode kňazov sa ponárali do prameňa nahé. Dnešný prameň vyviera v podobe malej fontánky neďaleko vstupu k hornej časti delfského náleziska.

So vznikom Delf sa viaže niekoľko povier. Jedna vraví, že keď Zeus hľadal stred Gaie, matičky zeme, vypustil dva holuby, jeden smerom na východ a druhý smerom na západ. Ich cesta sa pretkla práve v Delfách. No povery o Pýtii siahajú už do predklasického obdobia dejín starovekého Grécka, archeológovia tu objavili artefakty z deviateho a ôsmeho storočia pred naším letopočtom. Od roku 586 pred naším letopočtom sa tu raz za štyri roky konali takzvané Pýtické hry. Boli jednými zo štyroch panhelénskych hier (spolu s olympijskými, isthmickými a nemejskými, ktoré sa konali v rôznych intervaloch, aby sa nikdy navzájom neprekrývali - pýtické sa s olympijskými striedali v dvojročných intervaloch) a predchodcom moderných Olympijských hier. Na rozdiel od Olympie, ktorá z hier výrazne prosperovala, tieto hry až tak neovplyvňovali ekonomiku Delf, ktoré mali svoju veštiareň a niekoľko svätýň, najvýznamnejšou z ktorých bol chrám Apolóna, v ktorom horel večný oheň. Pýtické hry pôvodne pozostávali z hry na kitharu, neskôr hry na píšťalu a lýru, spevu s hudobným doprovodom, zborových spevov a dramatických predstavení - umelecké súťažné disciplíny na dlhé roky predčili atletický komponent hier, ktorý sa pridal až neskôr.

O nadvládu nad Delfami sa zvádzalo niekoľko vojen, ktoré sa nazývali Posvätnými vojnami. Nadvláda nad Delfami a kontrola Pýtických hier prechádzala z rúk do rúk, cez Atény, Fókidu, Macedóniu, až po Rimanov. Apolónovu svätyňu zničil požiar v roku 548 pred naším letopočtom, neskôr Delfy vyplienili Rimania za Sullu a neskôr Nera a aj keď sa nasledujpúci rímski cisári snažili Delfy zrekonštruovať, postupne stratili svoj význam a zabudlo sa na nich.

Prichádzame k hlavnému vchodu, kupujeme lístky a prechádzame popri už zatvorenom múzeu. Veľa ľudí nám návštevu vykopávok nerušilo. Sem-tam pár Talianov a to bolo asi tak všetko.

K Apolónovmu chrámu vedie Posvätná cesta, stúpajúc ktorou míňame pokladnice, ktoré postavili grécke mestské štáty na spomienku svojich víťazstiev a z vďačnosti delfskej veštici, ktorej rada k nim napomohla. Prostredníctvom týchto pokladníc sa Apolónovi obetovala desatina z vojnovej koriste, antický desiatok. Najkrajšou je zrekonštruovaná Aténska pokladnica postavená vroku 490 pred naším letopočtom na spomienku bitky pri Maratóne (na fotografii nad týmto textom).

Pokračujeme popri aténskej stoe, hradbách a Sybilinom kameni, na ktorom sedela a veštila veštica dávno predtým, než sa v Delfách zjavila Pýtia a jej nasledovníčky. A zrazu stojíme pred hrdými ruinami Apolónovho chrámu, v ktorom veštili veštice, prostredníctvo ktorých hovoril sám boh Apolón. Veštice sedeli na trojnožke a keď prišiel pocestný dožadujúci sa veštby, nadýchali sa niečoho, z čoho mali halucinácie (predpokladá sa, že sa jednalo o dym zo zapálených listov oleandra) a následne povedali niečo veľmi neurčité, čo sa dalo vyložiť tak aj onak, preto ich veštby dosahovali tak vysokú štatistickú úspešnosť. Toto brebtanie preložili kňazi do pekne znejúcich veršov v hexametri.  Pôvodne sa jednalo o mladé dievčiny, avšak tie vraj zvykli ujsť s oným pocestným dožadujúcim sa veštby a preto sa neskôr zaviedlo pravidlo, že delfská orákula musí mať aspoň 50 rokov a za sebou počestný život. Praktické riešenie....

Ale samotným Apolónovým chrámom prehliadka posvätných Delf nekončí. Treba ísť vyššie, k zachovalému amfiteátru so stále kvalitnou akustikou. Je z neho krásny výhľad na všetky monumenty pod vami. Stačilo? Nie, poďme ešte vyššie, tentokrát k štadiónu s bežeckou dráhou dlhému 177 a širokému 25 metrov.

 Poniže hlavnej cesty leží druhý pamiatkový komplex: antické gymnázium a svätyňa Atény Pronoje zvaná Tholos - kruhová budova postavená v rokoch 380 až 360 pred naším letopočtom. Jej vonkajší kruh pozostával z dvadsiatich dórskych stĺpov a vnútorný z desiatich korintských. Dnes sú zrekonštruované tri fľakaté dórske stlpy (pôvodné časti sú tie pekné biele) a tento chrám si s okamžite s Delfami asociuje každý vďaka tomu, že sa nachádza na takmer všetkých pohľadniciach. A mnohí si myslia, že to bolo miesto veštiarne, no vy už viete, že tomu tak nie je.

Kým sme sa vrátili do novodobýh Delf, stihlo sa zotmieť a na večeru sme si vybrali tavernu s krásnym výhľadom na Korintský záliv. Podobný výhľad sme mai aj z balkónika nášho hotela, kde sme si ešte chvíľu posedeli, pripravujúc bojový plán nasledujúceho dňa, počas ktorého sme potrebovali navštíviť dedinku Distomo a kláštor Hosious Loukas a dostať sa z neho do aténskeho prístavu Piraeus.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Skúsili sme prejsť ilegálne z Mexika do USA. Vypustia psy a mieria na vás samopalom

Oscarový režisér nakrútil unikátnu virtuálnu realitu.

KOMENTÁRE

Vydrží to ešte Most alebo padne?

Trpezlivosť voličov nemožno skúšať donekonečna.


Už ste čítali?