reklama

Koloniálnym Mexikom: Puebla, hviezda medzi koloniálnymi mestami

Atmosférické mesto Puebla popri svojom susedovi, gigantickom Mexico City, budí dojem malého a útulného.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

No platí to len pre jeho elegantné centrum, okolo ktorého sa budovy ďalej rozliehajú na všetky svetová strany. Nečudo, spolu s konglomeráciami v nej býva poldruha milióna ľudí a ročne do nej prichádza množstvo turistov. Tí z Mexico City chodia väčšinou na víkendy, oddýchnuť si, užiť si bohatý nočný život a pravidelné zápasy luchadores (mexických zápasníkov vo voľnej váhe) v miestnej aréne, tí z väčšej diaľky chodia za umením a jedinečnou atmosférou dokonale zachovaného koloniálneho centra mesta.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Celým menom Heróica Puebla de Zaragoza je hlavným mestom štátu Puebla a jedným z piatich najdôležitejších koloniálnych miest Mexika. Historici sa domnievajú, že územie Puebly, na rozdiel od iných mexických miest, nebolo pred kolonizáciou osídlené. Puebla bola založená na mieste, kde medzi sebou bojovali Aztéci a ďalšie pôvodné kmene v takzvaných kvetinových vojnách, ktoré umožňovali riešiť lokálne konflikty s omnoho menším počtom obetí a Aztéci mohli pokojne pokračovať vo svojich tradičných výbojoch aj na iných územiach.

V roku 1530 napísal tlaxcalský biskup list španielskej kráľovnej, v ktorej jej vysvetlil, že by asi bodlo založiť mesto niekde na ceste medzi Mexico City a prístavným Veracruzom. O rok neskôr bola Puebla oficiálne založená. Na druhý pokus, pri tom prvom boli osadníci zaplavovaní neďalekou riekou. Výsledkom bolo mesto s klasickým plánom Nového sveta: centrálne námestie, Zócalo, a okolo neho ulica narysované v sieti, idúce rovnobežne a kolmo. Zaujímavosťou boli tradičné trhy, ktoré navštevovali pôvodní obyvatelia a predávali na nich svoje výrobky. Spočiatku sa konali na hlavnom námestí, neskôr sa presunuli a Zócalu pribudli sochy a zelené plochy. Najprv sa však objavila fontána, ktorú tam postavili hneď po tom, čo sa do centra mesta natiahla voda.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V 18. storočí sa v Pueble rozvinul textilný priemysel a preslávila sa aj vďaka svojej keramike. Dlhé roky sa hrdila titulom druhého najväčšieho mesta Mexika, až kým ju nepredbehla Guadalajara koncom 19. storočia, ktorá si, ak berieme do úvahy celú jej metropolitnú oblasť, tento titul drží dodnes. V meste sa dodnes bujaro oslavuje sviatok piateho mája - Cinco de Mayo na počesť 5. mája roku 1862, kedy sa odohrala Bitka o Pueblu, kedy mexické vojská s americkou podporou porazili Francúzov. Len škoda, že nie nadlho, o rok už Francúzi Pueblu úspešne dobili a pobudli tu do roku 1866. Na prelome 19. a 20. storočia sa mestu stále darilo a s otvorenou náručou vítalo imigrantov zo Španielska, Talianska, Nemecka, Francúzska a Libanonu. Libanonská menšina je asi najvplyvnejšia a najviditeľnejšia a má tu po Mexico City druhú najväčšiu komunitu v Spojených štátoch mesických a má svojich zástupcov v biznise aj šoubiznise, priemysle aj politike.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Do Puebly sme dorazili v popoludňajších hodinách autom. Ubytovanie sme si našli cez AirBnB u Leobarda, ktorý prenajíma asi tri izby v rámci svojej haciendy. Mala som pocit, že sme ubytovaní v múzeu moderného umenia. Bývali sme neďaleko miestnej arény, no bohužiaľ sa v deň našej návštevy žiaden zápas lucha libre nekonal. Nič no, ostávalo nám ísť poznávať mesto len tak.

Dovolenka v Mexiku

Dovolenka v Mexiku za konečné ceny.

V historickom centre Puebly sa mieša baroko s klasickým a renesančným štýlom a kamenné steny kostolov a kláštorov sa premiešavajú s domami obloženými tradičnými maľovanými kachličkami (azujelos). My sme začali našu cestu mestom v jednej z miestnych pekární, kde predávali tradičné koláče rosca de reyes, alebo kráľovské koleso, kruh zo sladkého kysnutého cesta s kandizovaným ovocím na vrchu. V španielsky hovoriach krajinách je to súčasť osláv trojkráľového dňa. V koláči je zapečená malá figurína Ježiška a kto ju nájde, ten podľa mexickej tradície hostí celú svoju rodinu na sviatok Obetovania pána, naše Hromnice. Koláč sme jedli vo dvojici, Ježiška našiel môj muž. Keďže túto informáciu od našej kamarátky Angeles prepočul, myslel si, že tete pekárke do cesta niečo spadlo… A ako bonus v obchodoch predávajú figuríny malého Ježiška, asi do betlehemov. Výklad však vyzerá desivo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Jednou z dominánt mesta je prirodzene katedrála. Keďže jej stavba bola pravidelne prerušovaná, trvala tristo rokov. Začali ju stavať v roku 1575, v roku 1649 ju vysvätili s tým, že jej chýbala polovica stien, väčšina strechy a obe veže. Severnú vežu pribudovali v roku 1678 a južnú v roku 1768. Katedrála je v tvare kríža s piatimi chrámovými loďami. Mišmaš štýlov možno pozorovať aj na hlavnej fasáde: je baroková s prechodom do neoklasicizmu, využívajúc dórske aj koryntské stĺpy. Zvonica katedrály meria 70 metrov, vďaka čomu je najvyššia v Mexiku.

Obrázok blogu

Skutočnú sakrálnu perlu Puebly však treba hľadať v kostole Svätého Dominika, celým názvom Templo Conventual de Santo Domingo de Guzmán a to v jeho Rozário kaplnke zasvätenej Panne Márie ružencovej. Od zeme až po strop je vyzdobená pozlátenou štukatúrou. Pri vchode do kaplnky treba párkrát prižmútiť oči, aby ste si na ten lesk zvykli.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Klenotom mesta je galéria Amparo. Ukrýva v sebe zbierky tradičného aj moderného umenia, všetko v krásne zrekonštruovaných priestoroch dvoch veľkých koloniálnych domov. Jej nádherná terasa na streche láka prísť si sadnúť na jednu tequilu pri západe slnka, zážitok, ktorý sme vzhľadom na málo času museli oželieť a tak sme boli radi, že sme stihli aspoň prejsť jej zbierky umenia. Veľmi sa mi páčila rozsiahla výstava diel Mathiasa Goeritza, ktorý spolupracoval aj s Luísom Barragánom, ktorého štúdio sme navštívili ešte v Mexico City na začiatku celej cesty: Goeritz namaľoval pre Barragána niekoľko obrazov do jeho domu a štúdia.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Večeru sme absolvovali v zaujímavej reštaurácii neďaleko Leobardovej casy: La Casa del Mendrugo. Servírovali nám tradičnú mexickú kuchyňu v modernom šate a jedli sme neďaleko presklenej jamy, v ktorých odpočíva patrónka budovy: tri a pol tisíc rokov stará kostra ženy prezývaná La Chuchita. Pre niekoho morbidná dekorácia jedálenských priestorov, pre Mexičanov opäť len pripomenutie si vlastnej pominuteľnosti.

Pred nami bol posledný deň strávený v krásnom Mexiku.

Martina Rúčková

Martina Rúčková

Bloger 
  • Počet článkov:  300
  •  | 
  • Páči sa:  32x

Diagnózou aj povolaním právnička, záľubami nadšená cestovateľka. Život ma zatiaľ viedol po osi Košice-Oxford-Bratislava-Moskva-Praha. Spolu s manželom cestujeme po nových aj starých miestach, snažiac sa navštíviť všetky pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO po ceste. Zoznam autorových rubrík:  Stredná EurópaAnglicko, ŠkótskoSeverná EurópaVýchodná EurópaZápadná EurópaJužná EurópaRuskoZápadná ÁziaStredná ÁziaJuhovýchodná ÁziaArabský svetStredná Amerika a KaribikZážitky z ciestKultúraSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu