Grécke cesty: Z Distoma na Mykonos

Autor: Martina Rúčková | 25.11.2016 o 12:30 | Karma článku: 5,18 | Prečítané:  463x

Delfy navštívené, aj keď bez veštby, načím sa nám pobrať ďalej. Smer Distomo a kláštor Hosios Loukas. Ako však?

Nuž, treba sa tak trochu zorientovať. Naša recepčná bola pripravená poslať nás späť do Atén a vziať si autobus odtiaľ. Nakoniec sme pohli hlavou a s využitím kombinatoriky sme vzali jeden z miestnych spojov. V samotnej dedine Distomo autobus nezastavoval, no s vodičom sa dá dohodnúť. Ani len zastávku nemal v systéme, ale predal nám lístok na najbližšiu zastávku a potom nám zastavil na správnom mieste, kde sme zasa chytili stopom milého sivovlasého pána v starej Lade, ktorý si viezol obrovskú drevenú tyč, asi od mopu. Oznámil nám, že on teda ide do Distoma. Ešteže sme tam mali namierené aj my! Vysadil nás v centre mesta a ešte nám ukázal odkiaľ idú autobusy do Atén. Hneď obďaleč stáli taxíky a po krátkom rozhovore ktorý zahŕňal kreslenie ceny na prach prednej kapoty, sme sa dohodli s taxikárom, že za 11 eur nás odvezie do kláštora. Po pár minútach v príjemnom klimatizovanom taxíku sme boli tam.

A s nami aj autobus plný turistov, ten však ostal na jednom mieste a ním sa podarilo ujsť. A prečo sa teda oplatí spraviť si zastávku práve v tomto kláštore? Spolu s kláštormi Nea Moni v Chiose a Daphnionom sú zapísané na zoznam svetového kultúrneho deičstva UNESCO ako dôležití zástupcovia strednobyzantskej architektúry a umenia. Hosios Loukas, po našom správne Monastier prepodobného Lukáša, leží na na úbočí hory Helikon a je najväčší z troch spomínaných kláštorov. Zaujímavosťou je, že oba chrámy kláštora, Kostol Panagia a Katholikon, rovnako ako jeho krypta, zvonica a mníšske cely sú zasvätené prepodobnému Lukášovi. Pochádzajú z 11. storočia nášho letopočtu a je obdivuhodné, ako sa zachovali dodnes.

Dovolenka v Grécku

Široká ponuka zájazdov do Grécka za konečné ceny. Slovenské aj rakúske cestovné kancelárie na jednom mieste.

Lukáš žil pustovníckym životom. Za jeho života na území dnešného kláštora začal jeden z miestnych generálov stavať kostol zasvätený svätej Barbare. Dva roky po Lukášovej smrti jeho učeníci a ďalší pustovníci dostavali komplex okolo kostola, spravili niekoľko ďalších úprav na kostole a krypte, v ktorej bol Lukáš pochovaný a v roku 955 vznikla nová kláštorná komunita. V monastieri sú dodnes pochované ostatky prepodobného Lukáša odeté v zlatom rúchu v presklenej rakve. Z kostola svätej Barbary je dnes kostol Panagia, no po svätici ostala pomenovaná krypta monastiera. Kostol Katholikon je z jedenásteho storočia a bol postavený na počesť oslobodenia Kréty od Saracénov, ktorú Lukáš predpovedal.

Monastier bol jedným z prvých miest, kde som sa stretla s byzantskou architektúrou a pri každej budove postavenej v byzantskom štýle si spomeniem ako naň, tak na svoj vlastný údiv nad tak zachovalým tehlovým komplexom s kopulovitými strechami a krásnymi freskami vo vnútri.

Pri návšteve monastiera netreba zabudnúť na klasické grekokatolícke pravidlá návštevy podobných miest: dlhé nohavice a pre ženy dlhá sukňa, ideálne aj šatku alebo inú pokrývku na hlavu. V areáli sa dá príjemne posedieť, pričom ako záhradný nábytok slúžia kusy antických stĺpov. Ku káve dostanete chutný medový koláčik od miestnych mníchov, ako suvenír som si odniesla malý pohár medu.

Miestni nám aj naďalej pomáhali ako sa len dalo: pán z kaviarne nám ochotne zavolal taxík, ktorý nás viezol ku kláštoru a ten taxikár zasa poslal druhého, anglicky hovoriaceho taxikára, aby sa uistil, že vieme, odkiaľ nám pôjdu autobusy do Atén a že ďalší máme o hodinu a pol. Tú hodinku a pol sme strávili popíjajúc dobre vychladené grécke pivo, dokonca bez akejkoľvek turistickej prirážky.

Atény nás privítali opäť pražiacimi horúčavami, teploty presahovali štyridsať stupňov. Trinásť zastávok metrom do prístavu Piraeus sme sa parili ako v kotle pekelnom. Vedie tam totiž zelená linka - pôvodné staré metro, ktoré nie je pod zemou, ale nad ňou. To sme sa však už pripravovali na chaos prístavu. Piraeus je rušný, hlučný a plný ľudí. Premelie sa ich tam denne požehnane, keďže spája Atény s väčšinou gréckych ostrovov. Ani obďaleč terminálov nie je miestna štvrť ktovieako krásna či atmosférická, no dajú sa v nej nájsť pohodlné ostrovčeky ticha, ako napríklad náš hotel.

Ranné nalodenie na jeden z väčších katamaránov prebehlo úspešne a v dopoludňajších hodinách sme sa ocitli na ostrove Mykonos. Ešte predtým sme si však vďaka zastávkam mohli pozrieť ostrovy Tinos a Syros po ceste.

A keď fasády domov ešte viac zbeleli a pribudol im typický modrý akcent, vedeli sme, že sme na Mykonose. O jeho krásnych bielo-modrých zákutiach vám porozprávam o týždeň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KULTÚRA

Minúta po minúte: La La Land alebo Moonligt? Akadémia odovzdá Oscarov

Odovzdávanie budeme sledovať naživo.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.


Už ste čítali?