reklama

Krymská jeseň: Na trase Simferopoľ - Jalta

Písal sa október roku 2014 a všetky udalosti okolo ruského prisvojenia si Krymu boli ešte nové a čerstvé.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Okrem iného v dôsledku sankcií skrachoval prvý lowcostový projekt Aeroflotu s názvom Dobraľot, jedným z cieľov ktorého mal byť lacný prevoz pasažierov medzi veľkými mestami Ruska a Sevastopoľom a Simferopoľom. Nevydalo, ale veľmi rýchlo na to prišiel Aeroflot s Pabedou, ktorú máme na trhu ruských leteckých spoločností dodnes a ktorá si okrem iného veselo premáva na linke Bratislava – Vnukovo.

Aeroflot sa pod sankcie akýmsi zázrakom nedostal napriek tomu, že medzi Moskvou a Simferopoľom premával niekoľkokrát denne, a tak sme si kúpili letenky a jeden upršaný jesenný víkend sa rozhodli stráviť na legendárnom Kryme. Logistika bola dosť jednoduchá, v piatok večer priletieť, prenocovať v Simferopoli, pozrieť si Jaltu, dostaviť sa do Sevastopoľa, prenocovať. Ráno pozrieť Taurijský Chersones, potom sa odviezť do Bachčisaraja a pozrieť si palác a pohľadať fontánu, o ktorej básnil Puškin. Toľko plán. Prax sa vlastne tiež zvládla úspešne, najprv sme pristáli v Simferopoli, kde sme si vzali taxík na hotel za mestom, ktorý nám zasa poradili naši francúzski priatelia, ktorí boli na Kryme pred nami. Hotel nás stál v prepočte asi 25 eur na noc, za to sme mali maličkú izbu v dvojizbovej bunke v prístavbe za hlavnou budovou, v ktorej sa konala svadba. Cez stenu sme jej celý ruch počuli, no najveselšie bolo svadobné finále. Okolo tretej ráno nám niekto začal hystericky búchať na dvere bunky. Chvíľu sme sa báli otvoriť, no potom sme cez dvere zistili, že sa jednalo o našu recepčnú. Írečitým ruským pejoratívnym slovníkom nám vynadala, prečo dofrasa zamýkame celú bunku, že tu sa do vedľajšej izby nevedia dostať ženích s nevestou. A naozaj, vedľa ženích s nevestou, smerujúci do rovnako malej izby v preglejkovej prístavbe. Priala som im, aby tam mali aspoň dvojposteľ...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Ráno sme absolvovali skoré raňajky a vydali sa ďalej smerom na Jaltu. Možnosti sú v podstate dve a to buď taxík alebo verejná doprava. Medzi Simferopoľom a Jaltou premáva najdlhšia trolebusová linka na svete, ktorá je dlhá 86 kilometrov. Postavili ju v roku 1959 namiesto toho, aby museli ťahať železnicu cez hory. Na Jalte ste za dve a pol hodiny, čo je síce dlho, ale zato vás to vyjde na necelé euro. My sme mali viac peňazí ako času a tak sme si zvolili druhú možnosť a síce taxík. Cesta nás vyšla na asi dvadsať eur, ale na Jalte sme boli o poznanie rýchlejšie, už okolo deviatej hodiny ráno.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Jalta. Obľúbené prímorské letovisko na Čiernom mori, kam sa za socializmu cestovalo oddychovať a pookriať. To spôsobilo masívny stavebný boom, vďaka ktorému sa na pobreží postavilo mnoho hotelov a rezortov, jeden škaredší než druhý. Subtropické podnebie by v teórii malo priniesť miernejšiu jeseň, ale bavíme sa o rozdiele pár stupňov. Sobotné ráno, uprostred ktorého si pobrežnú promenádu obzeráme, nás nešetrí a častuje nás mrholením. Celkovo je tu vlhký vzduch, vďaka čomu sa v okolí Jalty darí viniciam a sadom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Promenáda je uspôsobená na letný nával turistov a ponúka mnoho klasických gýčov, ktoré poznáte aj z iných prímorských letovísk ako kolotoče, strelnice či iné zábavné stánky, obchody so suvenírmi a niekoľko miest, kde sa dá kúpiť občerstvenie. Kto chce výhľad, môže sa vyviezť na Darsanovský vrch lanovkou Jalta-Gorka, trasa je dlhá 600 metrov a prekonáva prevýšenie 120 metrov. Druhú lanovku nájdete neďaleko vinárstva Massandra a turistov vezie na horu Aj-Petri. Na jeseň a v zime nie je k dispozícii mnoho aktivít, dá sa však kúpiť si lístok na vyhliadkovú plavbu po pobreží, obojsmernú alebo jednosmernú, ktorá vás vysadí pod zámkom Lastovičie hniezdo. A tak sme aj spravili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ako som už spomínala, na Jalte sa darí vinohradom, preto sme sa pri pohľade na vyhliadkovú loď, ktorá nás mala odviezť, pre istotu otočili do neďalekých potravín, kde sme kupovali vodu a kúpili si pol litra miestneho bieleho suchého vína. Nebolo ani len desať hodín, na vodku bolo teda ešte priskoro.

Obrázok blogu

Jalta bola osídlená už za čias starovekého Grécka, kedy bola jednou z jeho kolónií a jej názov symbolizuje bezpečné pobrežie, kde je možné zakotviť. Našli sa tu pozostatky Taurov zo 6. a 5. storočia pred naším letopočtom. Taurovia sa živili polokočovným spôsobom života, boli to piráti a lovci. Od 12. storočia figurovala v písomných zmienkach ako byzantský prístav, potom ako benátska a neskôr janovská obchodná kolónia. V roku 1475 Jaltu obsadila Osmanská ríša, v roku 1783 ju spolu so zvyškom Krymu dobylo cárske Rusko, čím spustilo Rusko-tureckú vojnu. Následne došlo k masovej emigrácii ako kresťanov tak aj Tatárov, takže z veľkého mesta sa stala malá rybárska dedina. Počas Krymskej vojny rokov 1853 až 1856 teda Jalta nebola jedným z jej hlavných dejísk.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Krym v roku 1867 navštívila skupina amerických turistov, pričom sa im dostala česť audiencie u ruského cára Alexandra II., ktorý pár rokov predtým zrušil nevoľníctvo, v jeho paláci na Jalte. Za turistov mu pár slov predniesol spisovateľ Mark Twain, ktorý svoje zážitky z cesty po Kryme popísal v knihe Innocents abroad, alebo Nevinní v zahraničí. Koncom 19. storočia sa Jalta spopularizovala a stala sa obľúbeným prímorským letoviskom pre ruskú aristokraciu a vidiecku šľachtu. Anton Pavlovič Čechov si tu kúpil svoju Bielu dáču a napísal tu niektoré svoje diela a Lev Nikolajevič Tolstoj tu trávil letá, aby sa potom vracal domov do Jasnej Poľany. Ruskí cári v jej bezprostrednej blízkosti postavili paláce Massandra a Livadia (v ktorom sa vo februári roku 1945 uskutočnila Jaltská konferencia) a ruský šľachtic Michal Semjonovič Voroncov v neďalekej Alupke postavil palác, ktorý pomenoval po sebe. Tam sa dnes ešte pôjdeme pozrieť. 

Za popularizáciu Jalty sa môžeme poďakovať Leninovi, ktorý v roku 1920 nariadil, aby sa exkluzívne letovisko začalo využívať na rekreáciu pracujúceho ľudu. Začali sa tu stavať sanatóriá. Po rozpade Sovietskeho zväzu začala chátrať a tento stav je možné vidieť dodnes. Udalosti z marca roku 2014 jej pomohli, pretože mnoho Rusov začalo opäť tráviť leto na Kryme - mnohí z hrdosti a mnohí preto, lebo odrazu sa veľa ich tradičných letovísk (Tunisko, Egypt, Turecko) stalo v dôsledku rôznych teroristických útokov menej bezpečnými a zároveň výrazne padol kurz rubľa, takže iné klasické destinácie (stredomorská Európa, Thajsko) zdraželi fakticky dvojnásobne. A v neposlednom rade mnohí ruskí zamestnanci v štátnej správe či iných štátnych zložkách sa viac či menej dobrovoľne vzdali svojho cestovného pasu, čo im tiež obmedzilo možnosti, kam cestovať. My sme boli na Kryme na jeseň a užili si ho relatívne nízkorozpočtovo, ale z rozprávania kolegov, ktorí tam boli ako aj z článkov ruských blogerov viem, že v sezóne je celý Krym, vrátane Jalty, extrémne predražený. Jedlo aj ubytovanie sú drahé, na úrovni zahraničných rezortov bez patričnej infraštruktúry či služieb. Uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Popri nádnerných výhľadoch aké ste mohli vidieť a za doprovodu studeného vetra, ktorý si našťastie môžete len predstaviť, sme sa ocitli pri známom skalnom výbežku a od neho to bola už len chvíľa na mólo pod Lastovičím hniezdom. Ten je úplnou definíciou okrasnej stavby, ktorej v angličtine nadávajú Folly, a ktorá obyčajne nespĺňa žiaden účel okrem dekoratívneho. Lastočkino gnezdo si leží štyridsať metrov nad morom na vrchu útesu Aurora. Prvá budova na tomto útese bola postavená v roku 1895, malá drevená chalúpka prezývaná Zámok lásky. Od pôvodného majiteľa, ruského generála, prešla do vlastníctva ruského lekára. Súčasný zámok postavil architekt Leonid Sherwood pre ropného magnáta baróna von Steinheila v roku 1911. Popis na wikipédii ho prirovnáva v Neuschweinsteinu, Lichtenštajnskému zámku, či kaštieľu Miramares v Trieste a Belémskej veži v Lisabone. No... ako by som to... chápem, že sa im približujú niektorými barokovými prvkami či aspektami neomaurského štýlu a z diaľky pôsobí malebne...

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Potom si však vyleziete hore k zámku a zistíte, že je omnoho menší, než sa zdalo, a vyzerá, ako keby bol odliaty z betónu. Najmä dážď ho dokáže neuveriteľne zhyzdiť. Dnu sa dostať nedá. Najprv sa v ňom dalo bývať, vraj tam bola hosťovská izba, potom ho majiteľ predal a stala sa z neho reštaurácia. Neskôr sa využíval ako miesto, kde sa schádzal miestny klub čitateľov. Po rekonštrukciách je v ňom dnes opäť reštaurácia. Úprimne, ťahať sa sem v lete, uprostred zástupu turistov a v horúčave, som asi nielen sklamaná, ale aj nasrdená. Takto som si len mrdla plecom a manžel mi sľúbil, že ma vezme do naozajstného zámku.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A tak sa aj stalo. Z Gaspry, kde sa Lastovičie hniezdo nachádza, sme si odchytili taxík do neďalekej Alupky. Skrz malebnú záhradu sme sa dostali na nádvorie paláca, postaveného v rokoch 1828 až 1848 pre ruské knieža Michajla Semjonoviča Voroncova. Navrhol ho anglický architekt William Blore a je zmesou rôznych štýlov. Kniežaťu, ktorý bol nadšeným anglofilom a do smrti cára Pavla I. žil u dcéry vo vyhnanstve v Anglicku, slúžil ako letná rezidencia. Pôdu, na ktorej zámok leží, skúpil od miestnych Tatárov a súčasťou dohody bolo, že im postavil mešitu. Zaujímavosťou je, že drobné terénne úpravy na pozemku už prebehli: známe knieža Potemkin (správne by malo byť Paťomkin) tu dal nasadiť stromy v príprave na návštevu cárovnej Kataríny II. po už spomínaných udalostiach v roku 1783 Inšpiroval mnohých ďalších členov ruskej šľachty, ktorí si začali na Kryme tiež stavať zámky.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Palác skutočne mieša a kombinuje všetky možné štýly: zatiaľ čo dvor lemuje imitácia hradieb a na fasáde by ste mohli vymenovať hneď niekoľko slohov, vchod do formálnych záhrad pri mori je skrz vestibul silno pripomínajúci ivan - vestibul mešít. Tento konkrétny bol inšpirovaný mešitou Jama Masjid v indickom Dillí.

Palác navštívil v roku 1900 ruský poet Ivan Bunin, ktorého inšpiroval k veršom K pobrežiu mora dlhá alej vedie sťaby v horizont...

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ďalším známym palácom južného pobrežia Krymu je Massandra, ktorý patril cárovi Alexandrovi III. Toto meno zároveň nesie aj lokálne vinárstvo, ktoré okrem klasických vín ponúka aj takzvané fortifikované/posilnené vína, doplnené o tvrdý alkohol, väčšinou brandy alebo bielu vínovicu, ktoré by im v teórii malo pridať na chuťových charakteristikách (okrem klasickej úlohy zvýšenia obsahu alkoholu). A ako to vyzerá v praxi? Poďme sa pozrieť do praxe.

Obrázok blogu

Nedala som fotografiu z recepcie, ale konkrétne degustačné priestory v Alupke (Massandra má ešte samostatný zámok v rovnomennom meste Massandra) vyzerajú ako za ťažkého socíku. Vybrané degustačné položky, aspoňže za prudko demokratické ceny, nám naúčtovala pani s trvalou a modrými očnými tieňmi v bielom plášti, potom sme sa vybrali do podzemnej pivnice, kde sme dostali konkrétne degustačné vzorky. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu

No čo vám poviem, nic moc. Aj keď sa držala hladina alkoholu, chuť za ňou nestíhala, takže som mala pocit, že pijem portské mierne nariedené vodou. Respektíve ani nie portské ale sherry, ktoré má v mojom osobnom hodnotení slabšie chuťové kvality. Možno som bola príliš náročná, keďže len pred pol rokom som strávila dva dni v Porte a v údolí Douro, odkiaľ pochádza hrozno, z ktorého legendárne portské vzniká, v každom prípade ma produkcia Massandry neoslovila a to som sa naozaj snažila nájsť aspoň jednu fľašu, ktorú by sme si kúpili na večerné vysosanie v penzióne v Sevastopoli. Nepodarilo sa.

(Na druhej strane, musím povedať, že odvtedy som už ochutnala aj dobré krymské víno, napríklad Brut Blanc de Blancs z Usaďby Perovských.

A ak chcete vidieť viac fotografií z našich ciest, novších aj starších, máme facebook stránku People Places Flavors, kliknite a cestujte!)

Martina Rúčková

Martina Rúčková

Bloger 
  • Počet článkov:  300
  •  | 
  • Páči sa:  32x

Diagnózou aj povolaním právnička, záľubami nadšená cestovateľka. Život ma zatiaľ viedol po osi Košice-Oxford-Bratislava-Moskva-Praha. Spolu s manželom cestujeme po nových aj starých miestach, snažiac sa navštíviť všetky pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO po ceste. Zoznam autorových rubrík:  Stredná EurópaAnglicko, ŠkótskoSeverná EurópaVýchodná EurópaZápadná EurópaJužná EurópaRuskoZápadná ÁziaStredná ÁziaJuhovýchodná ÁziaArabský svetStredná Amerika a KaribikZážitky z ciestKultúraSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu