Krymská jeseň: Sevastopoľ

Autor: Martina Rúčková | 28.11.2017 o 21:00 | Karma článku: 10,57 | Prečítané:  3863x

Krymské cesty nás ďalej doviedli smerom do Sevastopoľa s jednou zaujímavou zastávkou v ponorkovej základni.

Kým sme zakotvlili v našom penzióne v Sevastopoli, zastavili sme sa Balaklave, kedysi samostatnom meste, dnes územne patriacej pod Sevastopoľ. Založená bola ešte za starovekého Grécka pod menom Symbolon, počas Byzantskej ríše bola známa pod názvom Jamboli a Janovská republika ju zasa nazývala Cembalo. Bolo to ich významné stredisko a po Janovcoch tu ostala pevnosť na útese nad zátokou - vstupom do mesta. Dnešný názov vznikol z názvu Balyk-Juva, ktoré dali mestu Turci po tom, ako ho dobyli v roku 1475. Rusi sem prikvitli počas Rusko-tureckej vojny. Počas druhej svetovej vojny bola najjužnejším bodom sovietsko-nemeckého frontu. V roku 1954 bola s celým Krymom odovzdaná Ukrajine až do udalostí marca roku 2014.

Do Balaklavy sme to mali namierené za jedným konkrétnym miestom, objektom 825 GTS, kedysi podzemnou ponorkovou základňou, dnes múzeom studenej vojny. Základňa bola postavená tak, aby zvládla jadrovú explóziu prvej kategórie a skonštruovať ju dal Lavrentij Beria na pokyn Stalina. 

V súčasnosti je základňa odtajnená a slúži ako múzeum. Na rozdiel od Stalinovho Bunkra 42 na Taganke v Moskve sa na návštevu netreba vopred prihlasovať, jednoducho tam prikvitnente, spýtate sa, kedy je najbližšia prehliadka so sprievodcom a môžete ísť. Akurát sa pripravte na to, že prehliadka bude v ruštine,  anglicky hovoriacich návštevníkov bude podľa všetkého potrebné nahlasovať vopred. Naša prehliadková skupina bola celkom veľká napriek škaredému počasiu a ročnému obdobiu.

A čo sme teda videli? Pozostatky studenej vojny, ktorá sa neskončila, len si dala pauzu. Pomimo opravovne na ponorky, ktoré si vedeli do základne potajomky priplávať, sa tu nachádzal sklad jadrových hlavíc, ktorými sa ponorky dali nabiť. Do neho sme vkročili cez ťažké, obrnené, niekoľko ton vážiace dvere, no sklad dnes okrem nápisu na fotografii nižšie (Nie vždy hovor, čo vieš, no vždy vedz, čo hovoríš!) zíva prázdnotou. Všetky bojové hlavice boli odtiaľto prevezené do Ruska a Ukrajina sa tak stala prvou krajinou na svete, ktorá sa dobrovoľne vzdala svojho jadrového arzenálu. Došlo k tomu tak po dohode na základe medzinárodnej zmluvy po rozpade Sovietskeho zväzu, v ktorej sa Rusko zaviazalo rešpektovať suverenitu ukrajnských hraníc. (Jeľcin uznal Krym za spadajúci pod správu Ukrajiny za podmienky, že sa vzdá jadrového arzenálu.) 

Počas celej prehliadky sa návštevník cíti ako v bondovke - stačí si zavrieť oči a predstavíte si, že ste hrdinom zo Zlatého oka či Zajtrajšok nikdy nezomiera a utekáte zo základne zloducha za zvuku výstražných sirén, blikajúceho červeného svetla, vyhýbajúc sa guľkám rútiacim sa na vás ako rovníkový horizontálny dážď. Následne hrdina holými rukami hrdúsi nemeckého ovčiaka s nepríčetným pohľadom a penou okolo úst, aby v poslednej minúte vytiahol z vody topiacu sa blondínu v obtiahnutom neopréne, ktorú ťahal ku dnu pás s pištoľami, ktoré následne použije, keď mu dojde jeho vlastné strelivo. Z vďaky ju bozkáva zakrvavenými perami, nie od zranenia, ale od krvi z nosa, ktorá sa mu pustila od toľkého vzrušenia. Predsa len, pomaly mu nastáva dôchodkový vek. Ale vráťme sa späť do reality.

Východ z bývalého ukladiska jadrových zbraní vás vypľuje uprostred obrovského opusteného staveniska a tak typicky rusky proviniciálneho trhoviska so suvenírmi nastavenými pre ruských lokálpatriotov, ktoré  poukazujú na zmenu pomerov na Kryme. Tieto upomienkové predmety okrem iného ilustrujú, že Rusi spravia so sankciami to čo s fašizmom, a zahŕňajú tričko porovnávajúce Obamu objímajúceho pudlíka a Putina jazdiaceho na medveďovi, či už hore bez alebo v slušivých maskáčoch. 

Na suveníry sme si nechali zájsť chuť a len tak sme si počkali na maršrutku, ktorá nás odviezla do centra Sevastopoľa, neďaleko nášho penzióna. Za 50 eur na noc sme mali veľmi príjemné, priestranné a čisté ubytovanie. Na izbe sme si zložili veci a vybrali sa skúmať mesto.

Sevastopoľ - najväčšie mesto Krymu s počtom obyvateľov okolo štyristo tisíc. Na ruské pomery relatívne malé mesto, históriu má však bohatú, píše ju od obdobia starovekého Grécka, ktoré tu založilo svoju kolóniu a mesto Chersones, ktorého pozostatky sa zachovali dodnes. Chersones prežil takmer dve tisícročia, najprv samostatne, neskôr ako súčasť Bosporského kráľovstva. Zložilo ho až rabovanie Zlatej hordy. Sevastopoľ ale nie je priamym historickým nasledovníkom Chersonu, založil ho v roku 1783 kontradmirál Thomas MacKenzie, Škót v službách Ruska, po anexii Krymského chanátu cárskym Ruskom. O rok neskôr prikázala Katarína Veľká svojmu vernému vojvodcovi a štátnikovi Grigorimu Poťomkinovi postaviť na tomto mieste pevnosť a dať jej meno Sevastopoľ (miesto bolo pôvodne založené pod názvom Achtiar, čo znamená Biely útes, pričom počas svojej histórie si tieto dve mená vystriedalo ešte raz, najprv opäť Achtiar a potom naspäť Sevastopoľ). Úlohu prebral kapitán Fjodor Ušakov, ktorý sa o štyri roky neskôr stal veliteľom prístavu a Čiernomorskej brigády. Ako ubiehali roky, námorný aj obchodný význam Sevastopoľa stúpal.

Prístav sa stal dejiskom bojov v rámci Krymskej vojny - v rámci jeho okupácie britskými, francúzskymi, sardínskymi a tureckými jednotkami od septembra 1854 do septembra 1855 bola ruská armáda nútená Sevastopoľ evakuovať a celú svoju flotilu potopiť, aby sa nedostala do rúk nepriateľov. O takmer sto rokov neskôr sa stal prístav terčom útoku jednotiek Osi Berlín-Rím-Tokio (japonské jednotky nahradili posily z Rumunska). Sevastopoľ padol v júli rou 1942 a oslobodené bolo 9. mája 1944. Dnes má status jedného z  trinástich miest-hrdinov Veľkej vlasteneckej vojny. (Ďalšími miestami nesúcimi tento titul sú Moskva, Petrohrad/Leningrad, Volgograd/Stalingrad, Tula, Novorasijsk, Kerč, Murmansk, Smolensk, Minsk, Brestská pevnosť, Kijev a Odessa.) Za Sovietskeho zväzu bolo mesto zatvoreným, keďže v ňom sídlila sovietska čiernomorská flotila.

Sevastopoľ je pekný - je členitý, hornatý, dýcha atmosférou socíku, ale napriek tomu má svoj šarm. Na fotografii hore môžete vidieť pamätník stroskotaným lodiam, ktorý sa v dôsledku kontroverzného rozhodnutia ruskej vlády stal jedným zo symbolov novej dvestorubľovej bankovky. (Áno, téma Krym je náš je v Rusku veľmi populárna.) A na rube je zasa taurijský Chersones, kam sa hneď aj pôjdeme pozrieť, len čo sa rozvidní.

V reštaurácii Momo sme k večeri dostali odporúčanie na miestne krymské víno, biele suché, s ktorým bola skúsenosť o poznanie lepšia než s Massandrou z predošlého článku. Prechádzkou nočným mestom sme si pozreli miestne divadlo a tradične sochu Lenina. Ako že len bez nej!

Nastala nedeľa ráno. Zbalili sme si veci a taxíkom sa odviezli štyri kilometre na miesto z vyššie spomínaného rubu dvestorubľovky a kde sa zároveň začala celá história miesta, ktoré dnes poznáme ako Sevastopoľ. Chersones založili dórski Gréci v piatom storočí nášho letopočtu na severnom pobreží Čierneho mora. Ruiny zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO predstavujú staroveké grécke mesto, polis, a jeho chóru - časť za hranicami samotného polisu s jednotlivými rovnomerne rozdelenými pozemkami. Do dnešných čias sa zachovalo 400 pozemkov o celkovom rozmere 10 tisíc hektárov. Za vlády cisára Augusta prešlo mesto pod vplyv Ríma, stalo sa jeho provinciou, aby sa neskôr stalo súčasťou Východorímskej a neskôr Byzantskej ríše. 

Chersones je jednou z najväčších gréckych kolónií na území bývalého Sovietskeho zväzu. V čase, keď žila Kyjevská Rus relatívne primitívnym spôsobom života, tu si žili potomkovia Grékov ako súčasť Byzantskej ríše, ktorá mimoriadne prosperovala. Nečudo, že sem prišiel aj knieža Vladimír I., ktorý na základe rozhodnutia zjazdu bojarov dal pokrstiť Kyjevskú Rus podľa východnej - gréckej tradície. Do Chersonu v roku 988 nielen prišiel, on ho priam obsahdil a od cisárov Basileiosa II. a Konštantína VIII. žiadal pod hrozbou vojenského pochodu na Konštantinopol ruku ich sestry Anny Byzantskej. Cisári súhlasili, Annu pokrstili v pravoslávnej viere a poslali do Chersonu, kde sa vydala za Vladimíra a spolu sa vrátili do Kyjeva. Mimochodom, tieto udalosti sú predmetom historického veľkofilmu Viking z ruskej produkcie. Kostýmy sú skvelé, scénografia tiež, dej sa tak trochu vlečie a ako hlavný problém považujem veľmi zle napísaného hlavného hrdinu, s ktorým sa nedá stotožniť a poriadne pochopiť jeho pohnútky. 

Na území archeologických vykopávok sa nachádza Katedrála sv. Vladimíra z 19. storočia postavená v neobyzantskom štýle. Archeologický výskum na mieste Chersonu začal v roku 1827. Ruiny, ktoré vidíte na fotografii pod textom, patria bazilike nazývanej "Bazilika 1935" podľa roku, kedy boli jej ruiny sprístupnené pre verejnosť, jedná sa o pozostatky ranokresťanskej baziliky postavenej v 6. storočí nášho letopočtu na ruinách ešte skoršie postavenej synagógy a kresťanského chrámu pred ňou. 

Návštevou Chersonu sme zavŕšili prehliadku ruskej/sovietskej/antickej gréckej časti Krymu. Koho sme zatiaľ vynechali? Krymských Tatárov predsa, no ani na nich sme nezabudli, pocestujeme si za nimi do Bachčisaraja už v nasledujúcom článku.

Ak chcete vidieť viac fotografií z mojich ciest, s manželom máme facebook stránku People Places Flavors, kliknite a cestujte!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minister Stropnický: Babiš je ako Ronaldo, neposadíte ho na lavičku

Politici sa len tvária, že riešia problémy občanov, to ja neviem, hovorí pre SME odchádzajúci šéf českej diplomacie MARTIN STROPNICKÝ.

DOMOV

Sulík: Je čistá ilúzia myslieť si, že nová vláda sa dá vyrokovať

Ficova hviezda padá, tvrdí šéf SaS Richard Sulík.

Autorská strana Michala Havrana

Šmejdi nás opäť predbehli. A niektoré kruhy tomu naleteli

Nie je nič absurdnejšie, ako keď fašisti hovoria o ochrane života a rodiny.


Už ste čítali?