Ako sme si naplánovali cestu do Iránu

Autor: Martina Rúčková | 27.2.2018 o 8:45 | (upravené 6.3.2018 o 6:41) Karma článku: 2,82 | Prečítané:  989x

Ako tak pozerám na rôzne cestovateľské blogy, Irán poslednú dobu naberá na popularite, čo ma veľmi teší. 

Je to nádherná krajina plná úžasných a neuveriteľne priateľských a pohostinných ľudí, ktorí sa snažia každému návštevníkovi vynahradiť to, čo o nich v predvoji vraví zlá povesť a hrozivé správy v médiách. Každý má pre návštevu Iránu svoje vlastné dôvody, my sme sa po návšteve Samarkandu, Buchary, Koňa-Urgenču a ďalších klenotov Strednej Ázie rozhodli, že chceme vidieť to naozaj najkrajšie z islamskej architektúry tohto druhu a za ňou treba ísť do Iránu.

Cestu sme si zorganizovali individuálne, no s technickou pomocou ruskej cestovnej agentúry. Tá nám pomohla s rezerváciou ubytovania, vnútroštátnych leteniek a sprievodcov. Nič z toho nie je povinné, my sme sa touto cestou vydali pre obmedzené množstvo času – 19 dní – a dosť nabitý itinerár. Cesta po Iráne sa dá absolvovať aj lacnejším spôsobom, avšak na úkor stráveného času.

 

Ubytovanie

Veľa užitočných rád mi dal kolega bloger Tomáš Kubuš, jednou z nich bolo, že ak plánujeme cestu na prelome apríla a mája, vzhľadom na veľký záujem (začiatok sezóny) a obmedzené ubytovacie kapacity je dobré si zarezervovať ubytovanie vopred. A tak sme si pripravili itinerár, kúpili spiatočnú letenku a začali dumať. Skontaktovali sme sa s ruskou agentúrou GoIran, ktorej sme napísali ktoré noci chceme byť v ktorých mestách a ona nám poslala ponuku hotelov k dispozícii. Je dobré si vybrať hneď dva, pretože situácia v rezervačných systémoch sa rýchlo mení. Hotely sú, úprimne, dosť drahé na to, akú kvalitu ponúkajú, čo je ale ľahko vysvetliteľné veľkým dopytom. Samozrejme, možností rezervácie ubytovania je viacero, vrátane niekoľkých lokálnych rezervačných stránok. Irán má problém s klasickými platobnými systémami kvôli medzinárodným sankciám a väčšina platieb sa realizuje v hotovosti, prípadne cez niekoho s bankovým účtom napojeným na Irán (v našom prípade majiteľ agentúry), prípadne v Dubaji.

My sme si vybrali ubytovanie, zaplatili agentúre, ktorá nám obratom poslala vouchre na ubytovanie. Alternatívne sa dá riešiť na mieste, len sa pripravte na to, že väčšina tých najkrajších a najlepšie hodnotených hotelov bude zarezervovaná, na druhej strane sa dá zohnať mimoriadne lacné ubytovanie na základe lokálnych odporúčaní. Najmä v Teheráne funguje aj AirBnb a dokonca aj Couchsurfing, i keď neoficiálne. S týmito službami osobnú skúsenosť nemám.

 

Doprava

Leteli sme Aeroflotom, z moskovského Šeremetjeva na Teheránske medzinárodné letisko Imáma Chomejního. Zaujímavosťou je, že na tejto linke obsluhuje čisto mužská posádka, okrem iného pre to, aby sa letušky nemuseli trápiť s predpísaným oblečením Iránu.

Cez agentúru sme si zarezervovali dve jednosmerné letenky na trase Ahvaz – Širaz a Esfahán – Teherán. Vnútroštátne letenky nie su drahé, stoja v priemere 50 eur na osobu a je dobré ich využiť najmä v prípade dlhších presunov, kedy si nemôžete dovoliť stráviť toľko času v autobuse či aute (pričom najmä v prípade taxíkov vás to vyjde vzhľadom na dlhšiu vzdialenosť tak nejak podobne).

Ostatné presuny sme absolvovali buď autobusmi alebo taxíkmi. Autobusmi vtedy, ak sa jednalo o priamy presun bez zastávok, napríklad zo Širazu do Kermanu, čo stálo asi desať eur na osobu za sedemhodinovú jazdu v pohodlnom, klimatizovanom autobuse so sklápacími sedadlami. Iránske autobusové linky, najmä tie vyššej triedy VIP, občas označovaná aj ako Volvo, sú lacné a pohodlné. Nižšie triedy sú ešte lacnejšie, na úkor pohodlia no stále použiteľné. Ich nevýhodou je to, že síce majú ako-taký harmonogram, no reálne sa na zastávkach načakáte podstatne viac, kým sa autobus nenaplní. Čo sa týka sedenia, v autobusoch je pravidlo, že spolu môžu sedieť len muž so svojou manželkou a deťmi, inak sa pasažieri miešajú tak, aby nikdy nesedeli vedľa seba muž a žena len tak (vodiči autobusov sú v týchto pasažierskych rošádach majstri). Keďže som cestovala s manželom (a v druhej etape aj so švagrinou a švagrom), nikdy to nebol problém.

Poslednou možnosťou sú taxíky, ktoré sme hojne využívali najmä v prípadoch presunov, kedy sme mali po ceste niekoľko pamiatok, ktoré sme chceli navštíviť. Vzhľadom k jazykovej bariére najmä mimo turistických miest sme to riešili tak, že sme vždy na recepcii poprosili, nech nám na nasledujúce ráno zavolajú taxík, popísali sme im plánovanú cestu aj so zastávkami, oni to podali taxikárovi, taxikár nám navrhol cenu, skrz recepčného sme to trochu zjednali a nasledujúce ráno nás taxikár čakal na recepcii. V rámci miest sme na ulici zastavovali autá označené ako taxíky. Nad možnosťou požičania auta sme neuvažovali, jednak preto, že itinerár tejto možnosti neprial a tiež preto, že v Iráne jednoducho jazdia ako blázni. Síce im ten ich systém relatívne funguje, ale ak máte pocit, že bratislavská dopravná situácia je zlá, v Teheráne pochopíte, že to, čo máme doma, je vlastne malý dopravný raj.

 

Sprievodcovia

Šesť dní z devätnástich nás sprevádzali miestny sprievodca, v prípade Esfahánu dokonca sprievodkyňa. Túto možnosť sme si zvolili v prípade, že sme sa niekam potrebovali presunúť a potom sa vrátiť späť, no zároveň sme sa chceli o danom mieste dozvedieť čo najviac. Prípadne sa vedieť rýchlo zorientovať v rámci jedného dňa ako to bolo v prípade Teheránu a Esfahánu. Služby sprievodcu s vlastným autom stáli 100 dolárov na deň. Štyri z týchto dní sme boli štyria a tak sme platili za dopravu (mnohokrát 100 až 150 kilometrov jedným smerom) a výklad v angličtine 25 dolárov na osobu. Sprievodcu sme mali:

  • prvý deň v Teheráne, kedy sme toho chceli pozrieť čo najviac,

  • pol dňa v Tabrize – absolvovali sme výlet do arménskych kláštorov v provincii Východný Azerbajdžan,

  • jeden deň v Širaze, so sprievodcom sme sa vybrali pozrieť Perzepolis, nekropolis Naqsh-e Rustam a Pasargady,

  • dva dni v Kermane: jeden deň sme mali výlet do mesta Bam, v ktorom sa nachádza rovnomenná citadela z tehál z pálenej hliny a druhý deň sme absolvovali prehliadku pamiatok centra Kermanu, najmä jeho bazáru a večer sme sa vybrali pozrieť si jedinečné útvary v púšti Lut, a

  • jeden deň v Esfaháne, s výkladom k najvýznamnejším pamiatkam mesta.

 

Víza

Opäť vybavované cez agentúru, vyplnili sme dotazník, poslali fotografie a skeny pasov a orientačný itinerár, zaplatili poplatok cca 30 eur na osobu a dostali referenčné číslo k vydaniu víz po prílete na letisku. Systém funguje viac-menej dobre, bohužiaľ v Teheráne na letisku to znamená čakanie tak tri hodiny v prípade, že priletelo viac letov. Vydávacie okienka boli chaotické, informácií málo, len si bolo treba odsledovať systém, kam čo ísť potom zaplatiť (ďalších 75 eur na osobu) a kam odniesť pas, kde si nechať opečiatkovať cestovné poistenie a kde čakať na nalepenie víz. Naopak, švagriná s manželom prilietali do Širazu a víza mali do niekoľkých minút.

Alternatívne viete víza vybaviť aj na veľvyslanectve vo Viedni.

 

Peniaze

Na platobné karty sa príliš nespoliehajte, radšej si so sebou vezmite viac hotovosti, či už doláre alebo eurá. Na začiatok sa dajú peniaze zmeniť na letiskách (v Teheráne však len cca 100 dolárov na osobu) a potom si ich môžete meniť buď v oficiálnych zmenárňach alebo v ľubovoľnom zlatníctve, čo využijete najmä v menej turistických oblastiach. Nikdy nemeňte peniaze od pánov postávajúcich pri zmenárňach či len tak na ulici, neušetríte, práve naopak.

 

Oblečenie

Áno, oblečenie je jeden z momentov, ktorý odrádza najmä ženy od návštevy tejto krajiny. Ja osobne som sa už doposiaľ obliekala do moslimských krajín konzervatívnejšie, čo v mojom prípade väčšinou znamenalo dlhú sukňu a volnejšie tričko, prípadne ešte šatku okolo ramien, ktorá sa dá v prípade potreby (návštevy mešity) prehodiť cez hlavu. Irán ženám predpisuje nosiť hidžáb – šatku na hlave vždy. Vo väčších mestách je ležérne prehodená cez hlavu a sotva drží na jednej sponke. Okrem toho sa vyžaduje vrchná časť odevu, ktorá má dlhé rukávy, nie je príliš obtiahnutá a padá aspoň do polovice stehien. Riešila som to legínami a voľnými tunikami cez ne. Áno, šatka na hlave je hlavne v horúčavách dosť otravnou záležitosťou, bohužiaľ je potrebné ju pretrpieť. Páni: dlhé nohavice a ideálne košeľa s dlhým rukávom, ale nosia sa aj tričká či košele s vyhrnutými rukávmi. Tričká radšej noste v dni, kedy neplánujete návštevu mešity.

 

Alkohol

Podpultový vraj existuje a dá sa zohnať, ceny sú však premrštené. My sme sa na tri týždne obišli bez neho. V žiadnom prípade do Iránu nenoste svoj alkohol, mohli by ste mať z toho nepríjemnosti.

 

...a nezabudnite na Nový rok!

Naw Ruz či Nowruz, alebo Nový rok je v Iráne celoštátny sviatok, ktorý pripadá na deň jardnej rovnodennosti. Jeho oslavy trvajú asi dva týždne a celá krajina je počas neho kompletne "vypnutá" - hotely nebudú reagovať na vaše žiadosti o rezerváciu, no na druhej strane budú vybookované, podobne aj kapacity autobusov či lietadiel. Rezervujte dostatočne vopred, myslite naň počas organizácie svojej cesty a ideálne sa mu vyhnite :)

Šťastné cesty po Iráne!

Ak chcete vidieť viac fotografií z mojich ciest, s manželom máme facebook stránku People Places Flavors, kliknite a cestujte!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: V akom stave sú slovenské autobusy, ak ich nepustia do Rakúska

Aká je kvalita autobusov na cestách.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Majstra populizmu nemá kto nahradiť

Skutočný talent vie škodiť aj z opozície.


Už ste čítali?