Perzské rozprávky: Múzeá Teheránu

Autor: Martina Rúčková | 6.3.2018 o 8:45 | Karma článku: 2,68 | Prečítané:  783x

Teherán má hneď niekoľko zaujímavých múzeí, ktoré vás úspešne nalákajú na ďalšie cesty Iránom. Tu je niekoľko z nich, ktoré sme navštívili náš prvý deň v Teheráne.  

Skôr, než niekto začne protestovať: a kde je povestné múzeum klenotov? V piatok bolo zatvorené, ale navštívili sme ho posledný deň nášho iránskeho dobrodružstva spolu s múzeom Reza Abbasi. Berte to ako malú upútavku na posledný, rozlúčkový blog z Iránu. Ale späť na začiatok. Z bazáru sme sa prešli príjemným parkom k Národnému múzeu Iránu.

Iránske národné múzeum má dve časti: Múzeum starovekého Iránu a Múzeum islamského obdobia. My vstupujeme do toho prvého skrz krásny vrstvený výklenok a tešíme sa na tie najkrajšie archeologické exponáty z celej krajiny, vrátane stennej fresky a ďalších artefaktov Perzepolisu, či Šušu (Sús). Vystavované kúsky sú zaujímavé a veľmi oceňujeme prítomnosť sprievodcu Aliho, ktorý nám zanietene vysvetľuje históriu okolo tých najvýznamnejších. Inak veľa popisov v anglickom jazyku nehľadajte. Aj tu platí, že vstpné je o poznanie drahšie pre turistov ako pre miestnych.

Múzeum islamského obdobia vynechávame. Ďalší presun kombinujeme pešou prechádzkou na vhodné miesto, odkiaľ Ali vezme taxík, ten nás vyhodí pár sto metrov od Národného múzea kobercov - sú asi štyri hodiny poobede a v Teheráne začína popoludňajšia dopravná špička, čo znamená nielen zápchy, ale občas sa stávame svedkami kolízie, kedy do seba autá takmer narazia, na čo z oboch vystúpi celá posadka a začne sa intenzívne hádať. Občas musí vystúpiť aj posádka ďalšieho auta, ktorá zmierňuje konflikt aby sa všetci zúčastnení radšej nepovraždili. Stále máme veľký problém si zvyknúť na šialenú dopravnú situáciu a adrenalín stúpa vždy, keď treba prejsť cez cestu. Ali nám vysvetľuje, že treba odvážne vykročiť na cestu a hlavne nemeniť rýchlosť pohybovania sa a to si už šoféri, ktorí sa k vám približjú, vypočítajú, aby do vás nenarazili. Snáď.

Ale späť k múzeu kobercov, ktoré v sedemdesiatych rokoch navrhla kráľovná Farah Diba. Perzské koberce sú pojmom samé o sebe a na tomto mieste nájdete vyše stovku tých najkrajšie tkaných, všetky ručne. Tkanie kobercov je rodinnou tradíciou dodnes, Aliho rodina tiež tká. Chudobnejším rodinám to pomáha privyrobiť si. Tento proces je vraj ako hudba, má svoju melódiu a svoj rytmus. Iránske koberce sa delia na takzvané mestské a nomádske: mestské majú komplikované vzory, ktoré sa tkajú podľa vopred naplánovaného obrazca, z jemných materiálov, tie najdrahšie sú hodvábne. Nomádske vzory vznikajú organicky počas tkania koberca a sú hrubšie a mohutnejšie. Platí pri nich, že čím sú staršie a používanejšie, tým viac stúpajú na hodnote. Mimochodom, s jedným kobercom sme nakoniec Irán aj opustili - skočil nám do kufra v Esfaháne.

Na tej istej ulici, ktorá viedla k nášmu hotelu a námestiu Engheláb, sme naďabili na Teheránske múzeum moderného umenia. Chvíľu sme váhali, či sa pôjdeme pozrieť dnu, ale času ešte ostalo a nakoniec sme boli radi, že sme sa tak rozhodli. Je to totiž malý klenot. Môže zaňho tiež kráľovná Farah Diba, ktorá zozbierala neuveriteľné množstvo moderného umenia. Odhaduje sa, že zbierky majú hodnotu dve až päť miliárd dolárov. Po islamskej revolúcii boli vzácne obrazy z kolekcie dlho ukryté v depozite a aj to, čo je zobrazené dnes, je len zlomkom obrovskej zbierky. 

Galérie na poschodiach múzea spája špirálovitý chodník v strede. Na stenách sú vystavené známe mená a ich diela: Andy Warhol, Roy Lichtenstein, Cy Twombly, Mark Rothko, Jackson Pollock a ďalší známi predstavitelia moderného umenia 20. storočia.

Z múzea prichádzame k nášmu hotelu, kde si berieme ruksaky a taxíkom ideme k atobusovej stanici. Neďaleko nej sa nachádza veža Azadi, ktorú postavili v roku 1971 na počesť dva a pol tisícročia existencie Perzskej ríše. Meria vyše päťdesiat metrov a je zmesou modernej a tradičnej iránskej architektúry. Dá sa vyliezť na jej vrch, my sme si len odfotili vežu a park pri nej. Bol čas ísť.

Ak mám popísať terminál Gharb, alebo Azadi, najrušnejšiu z teheránskych autobusových staníc, tak je to absolútny chaos. Autobsové nástupištia sa prelínajú so stánkami s rôznym tovarom, všade je extrémne veľa ľudí a zistiť nástupištia príčetným spôsobom je takmer nemožné. Ali nás naposledy zachraňuje, zisťuje, ktorý autobus to má namierené do Qazvinu a naň nás posadí. Tam sa nás už ujímajú pohostinní domáci a jeden z cestujúcich, vojak, nás kŕmi čokoládovými bonbónmi. Čoskoro vyrážame smerom na severozápad. Prvý deň v Iráne za nami, sme zvedaví, čo prinesie ten ďalší.

Ak chcete vidieť viac fotografií z mojich ciest, s manželom máme facebook stránku People Places Flavors, kliknite a cestujte!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Dlhy by mal štát odpúšťať budúci rok. Náklady vyčísľujú

Šéf SNS Andrej Danko spomína aj ďalší generálny pardon v Sociálnej poisťovni. Komore exekútorov sa to nepáči.

PODCAST DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Liek existoval, aj tak ho takmer nechali umrieť

Príbeh, ktorý opisuje slovenské zdravotníctvo.

ŠPORT

Takto Sagana často neuvidíte. Čudoval sa aj Svorada

Trojnásobný majster sveta získal šiesty národný titul skvelým spôsobom.


Už ste čítali?